Luci Č.
Stredovek, plný krutosti a rytierskej odvahy. Práve v tomto období sa odohrávajú príbehy spod pera jedinečnej slovenskej autorky, spisovateľky historických románov, ktorá si medzi slovenskými i českými čitateľmi získala veľký obdiv.
Eva Ava Šranková je v súčastnosti na knižnom trhu dobre známa pre svoj pôsobivý štýl, schopnosť vynikajúco vykresliť prostredie, postavy a historické obdobie. Kvalitný a duchaplný príbeh, ktorého ústrednou témou nie je nič iné ako láska, v sebe ukrýva poznanie, aké bolo obdobie stredoveku neľahké. Obzvlášť ženy čelili nedôstojnému zaobchádzaniu a v spoločnosti nemali takmer žiadne postavenie.
Takúto tvár mal temný stredovek, kde láska bola často predurčená k zániku alebo odkázaná čeliť náročným podmienkam.
Napriek tomu, že romány sú pamätníkmi krutostí, ktorých sa dopúšťala stredoveká spoločnosť, často berúca do úst slová: Deus lo vult! (Boh tak chce!), Evka nachádza krásu v dobách temna a vkladá ju do svojich príbehov.
✬ ✭ ✮ ✯
☆ Evka, tvoje meno je v súčasnosti na slovenskom, ale aj českom knižnom trhu dobre známe. Preslávila si sa vďaka vynikajúcim historickým románom, ktorými si si u čitateľov získala veľkú obľúbenosť a obdiv. Čo ťa priviedlo k písaniu? Kedy u teba po prvýkrát vznikla myšlienka vydať vlastnú knihu a stať sa spisovateľkou?
★ Moja odpoveď vyznie bizarne, ale k písaniu o Láske ma priviedla smrť. Nebyť jej, neudialo by sa to, čo sa udialo… Bol to proste osud.
_
☆ Čo pre teba znamená písanie? A najmä história, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou tvojej tvorby. Ako si vedela, že je to práve ona, v ktorej duchu chceš tvoriť svoje príbehy?
★ Vášeň… život… lásku… čosi, čím žijem. Písanie proste milujem a dúfam, že z napísaného to je aj cítiť. História je MOJOU súčasťou, v nej som doma. Keď mi sudičky vložili do vienka dar písať, je len pochopiteľné, že písať budem o tom, čo dôverne poznám a čo mi je blízke.
_
☆ Aké boli tvoje spisovateľské začiatky? Ako si začínala? Už s jasne vytýčeným cieľom vydať raz vlastnú knihu?
★ Náročné, rovnako ako u väčšiny začínajúcich autorov. Rozdiel medzi mnou a ostatnými bol však asi v tom, že keď som začínala písať IZABELU, mojou ambíciou nebolo vydať ju. Písala som ju do zošita pre seba. Plus mínus štyri roky. Niekedy každý deň, resp. noc, niekedy som zošit neotvorila aj mesiac. A potom prišiel Mám talent – projekt vydavateľstva Ikar – následné prepisovanie do počítača a napokon zapojenie sa do literárneho projektu. Po úspechu, ktorý román získal, sa mi podarilo IZABELU vydať a ešte v tom istom roku vyšla aj v českom preklade. Následne som napísala pokračovanie, lebo príbeh, s ktorým som do projektu vstupovala, mal otvorený koniec a pýtal si záver. Odvtedy som písať neprestala a dosiaľ každá moja kniha bola vydaná.
_
☆ Tvoje knihy sa vyznačujú vykreslením skutočných historických postáv a udalostí. Odkiaľ čerpáš inšpiráciu, námety, či postavy pre svoje príbehy? Čím ťa vie konkrétna udalosť alebo osobnosť zaujať?
★ Predovšetkým ma musí nadchnúť historický fakt. Téma, ktorú mám spracovať, musí byť silná, čitateľovi by mala čosi povedať, niečo mu odovzdať. Nuž najprv si vyberiem tému, resp. ona si nájde mňa. K historickým udalostiam pribudnú vyfabulované postavy, ktorých život je prepletený so skutočnými historickými osobami. Nie však všetci moji hlavní hrdinovia sú vymyslení. Ústredná postava mojej poslednej knihy, ktorá pribudne na pulty kníhkupectiev už čo nevidieť, skutočne žila. Jej príbeh bude pre čitateľa tak trochu prekvapením.
_
☆ Stredovek – to je obdobie, do ktorého sú zasadené tvoje príbehy i vykreslené osudy hrdinov. Čím si ťa získal?
★ … doba rytierov a dvornej lásky, a tiež doba temna. Doba oplývajúca nesmiernou krutosťou, strašnými chorobami a hromadou špiny, v ktorej nebola núdza o hojnosť odvážnych činov a slovo česť malo svoj význam. Čo viac dodať?
_
☆ Tvoje knihy majú spoločnú podstatu a tou je bezpochyby láska. Tvoje stvárnenie lásky je však jedinečné práve vďaka reálnemu vykresleniu ľudského života, v ktorom milovať často znamenalo trpieť a prekonávať prekážky. Z tohto dôvodu tvoje postavy, často nútené pasovať sa s náročným osudom, neraz okúsili ťažké výzvy. Je pre teba dôležité ukázať čitateľom reálnejšiu podobu lásky, o to vzácnejšiu, že nie vždy je predurčená k zidealizovanému “šťastnému“ koncu, ktorý v románoch tak často dominuje?
★ Nie je láska ako Láska, všakže? Nuž tak prečo o nej nepísať a tiež nedržať čitateľa v napätí? Čo by som to bola za autora, keby čitateľ už dopredu vedel, ako moja kniha skončí? Záver je predsa o prekvapení, a ja chcem čitateľa prekvapovať. Zas a znova.
_
☆ Postavy tvojich kníh sú často silné ženy s neľahkým osudom, skúšané životom. Na čo kladieš dôraz pri výbere hrdinky, či vykreslení jej charakteru?
★ Moje hrdinky žijú v krušnej dobe, čelia mnohým problémom, nečudo, že musia byť silné. Musia mať charizmu, čitateľky sa s nimi musia zžiť, a aby sa tak stalo, je nutné im uveriť. Odvaha, česť a priamosť sú typickými znakmi povahy mojich hrdiniek. Sú smelé a krásne a nikdy nesmú stratiť ženskosť…
_
☆ Čo pri písaní považuješ za najväčšiu motiváciu? Čo ťa vie vždy posunúť ďalej? Máš nejaké životné heslo, resp. motto, ktorým sa riadiš vo svojom živote?
★ Čitateľ, ktorý čaká na nový príbeh, je pre mňa najväčšou motiváciou. Tvorím pre neho, hoc by bol jeden jediný, malo by to význam. Pocit že TAM niekto je a čaká, ma posúva ďalej. „Niektoré z najväčších skvostov svetovej literatúry vznikli na podnet jediného slovka povzbudenia, alebo prejavu dôvery od milovaného človeka či priateľa, ktorý autorovi veril.“ Slová Nida Qubeina priviedli IZABELU(Čas nevinnosti) k vydaniu, vďaka priateľom, čitateľom a ohlasom, ktoré román získal, som to nevzdala (zasvätení vedia, o čom hovorím), nuž dovolím si tvrdiť, že toto motto ma istý čas držalo nad vodou a potom je tu ešte jedno: DUM SPIRO SPERO.
_
☆ Izabela – toto meno je tvojim čitateľom veľmi dobre známe. Prezraď, ako vznikla tvoja prvotina? Čo ťa inšpirovalo k vytvoreniu hrdinskej a odvážnej Izabely?
★ IZABELA, hmm… žena z doby dávno minulej…
Tragika hlavnej hrdinky mi je bytostne známa. Samotný román vznikal pod vplyvom tragických udalostí v mojom živote. Pravdou však je aj to, že k tragédii inklinujem, dramatickosť toho ktorého diela ma dokáže nadchnúť a obohatiť oveľa väčšmi ako hoc ktorá komédia.
_
☆ Príbeh Izabely si získal srdcia mnohých milovníkov historických románov, ale aj tých, ktorí tento žáner okúsili po prvýkrát. Sama som jej veľkou obdivovateľkou. Osobnosť a charakter Izabely je mimoriadny práve vďaka tomu, čo bola ochotná podstúpiť pre lásku. Ako ty samotná vnímaš hrdinku svojho prvého románu? A celkovo, aké je tvoje vnímanie postavenia žien v histórií, teda konkrétne v stredoveku, kde sa vyvíjali postavy tvojich románov? Čomu podľa teba museli čeliť z hľadiska postavenia, ale aj pohlavia?
★ Ďakujem. Pre mňa je Izabela éterickou a zmyselnou bytosťou, ktorej prekliatím bolo, že priveľmi milovala. Takou navždy aj zostane. To, že Izabelin príbeh chytil za srdcia mnohých ľudí, ma ako jej autora nesmierne teší. Píšem o kráse a láske, ktoré odhaľujem v hromade špiny a hnusu a napriek tomu, alebo práve preto napíšem, že muž bol pre ženu žijúcu v stredoveku jej najväčším nepriateľom. Pohľad spoločnosti bol sústredený na muža. Stredovek proste patril mužom, žena bola pokladaná za niečo nepodarené. Nemala takmer nijaké práva. Jej život ovplyvňoval muž: otec; manžel, ktorý jej bol nanútený; prípadne brat, strýko. Napriek svojmu postaveniu však zohrávala v spoločnosti nemalú úlohu. Rehoľníčka bola cirkevným ideálom ženy. Panovníčka či žena z vyššej šľachty, ak bola šikovná a múdro viedla svojho muža, mohla mať značný vplyv. Z histórie poznáme nejednu takúto osobnosť. Žena v stredoveku: múza pre umelcov oných čias, bytosť opovrhovaná, ale aj milovaná, ospevovaná pre svoje skutky milosrdenstva, ktorá dokázala poblázniť nejedného muža… Takto vnímam stredovekú ženu ja.
_
☆ Sú ti dejiny nejakej krajiny alebo národa obzvlášť blízke, že sa rada necháš inšpirovať práve nimi?
★ Francúzsko mi je nesmierne blízke… Fascinuje ma história tejto krajiny. Nečudo, že Izabelin príbeh sa odvíja práve tu…
_
☆ A ako vznikal román Život v hriechu? Čo ťa inšpirovalo? Odhalíš nám príbeh jeho zrodu?
★ Ťažko, ako každý, ktorý som napísala. Avšak tento bol ešte o čosi ťažší. Napísanému predchádzalo zdĺhavé štúdium (len pri tejto knihe som prečítala 12 či 13 (už naozaj neviem!) kníh zameraných na dejiny katolíckej cirkvi, a to prevažne v češtine, čo mi čítanie sťažovalo. Následné poznámky, výpisky, a štúdium slovníkov stredovekej latinčiny boli akousi čerešničkou na torte. Informácie z internetu, s ktorými som, pravdaže, tiež pracovala, prišli na záver, často pri tvorbe samotného príbehu. Román vznikol v mojej mysli jedného jesenného sobotného dopoludnia r. 2011 a k jeho napísaniu ma inšpiroval manžel. Jeho otázka: Prečo nenapíšeš knihu o konaní kléru, o tom, prečo cirkev zaviedla celibát a čo mu predchádzalo? a neskoršie následné pripomienky, podpora a pomoc (len vďaka nemu som príbeh videla aj očami muža!) mi dali mnoho a knihe tiež. Dodám ešte, že IZABELU síce milujem, ŽIVOT V HRIECHU je však moja osudová kniha. Som presvedčená, že podobnú viac nenapíšem. Nech predchádzajúce alebo budúce boli/budú akokoľvek dobré (a ja verím, že sú a budú!), životné dielo môže mať každý autor len jedno jediné.
_
☆ Ešte je tu však ďalšia výnimočná knižka a tou je Hriechy mocných. O čom je? Ako vznikla a odkiaľ pramenila inšpirácia k jej napísaniu?
★ Bolo to práve postavenie ženy v dejinách, ktoré ma primälo k napísaniu tejto knihy. Hriechy mocných sú o láske. Román odhaľuje, čo všetko sme schopní pre ňu vykonať, avšak kniha je aj o inom: o postavení cirkvi v spoločenstve; čitateľ má možnosť sa dozvedieť, ako ovplyvňovala myslenie a konanie ľudí. Nemalú pozornosť venujem stredovekému lekárstvu. Pozorný čitateľ nevníma len príbeh samotný, vidí, akým smerom sa uberalo a čo všetko v tomto vednom odbore dokázali Arabi. Nakoniec spomeniem Židov, ktorým dejiny veľmi nepriali. Čitateľ má možnosť vidieť, akí vzdelaní ľudia to boli; vníma ich útlak a nezmyselné vyvražďovanie. Hriechy mocných sú o láske, nenávisti, tyranii, vojne a opäť o láske. Láska preteká románom napriek tomu, že kniha verne zachytáva historické reálie, ktoré v období 14. a 15. storočia neboli práve najružovejšie.