Najnovšie príspevky

BLOG

ČLÁNKY

  • Luci Č.

ROZHOVOR: Autorka Ružena Scherhauferová: Najlepší priateľ človeka je kniha. A tá vás nesklame.




  • Pani Scherhauferová, srdečne vám ďakujem, že ste prijali ponuku na rozhovor. Teším sa, že vám môžem prenechať priestor na mojom blogu. Ako inak, mohli by sme začať vašimi začiatkami. Ako to bolo vo vašom prípade? Vždy ste túžili stať sa spisovateľkou? Kedy ste sa rozhodli, že sa pustíte do tohto náročného, no fascinujúceho a krásneho remesla?


V mojom detstve nebolo veľa kníh a ja som bola vášnivá čitateľka. Nuž som čítala všetko, čo mi prišlo pod ruku. Keďže som v škole patrila k aktívnym žiačkam, často som vystupovala, neskôr som skúšala písať básničky, ale takéto spisovateľské ambície som vtedy nemala.




  • Koľko ste mali rokov, keď ste sa po prvýkrát pustili do písania? Aká to bola pre vás skúsenosť? V roku 2008 ste debutovali románom Odhalené tajomstvo, a ako každý spisovateľ, aj vy ste určite mala svoje prvé spisovateľské začiatky za sebou. Aké boli? Mali ste v šuplíku aj iné rukopisy, takzvané prvotiny?


Angažovala som sa až na strednej škole. Mali sme školský časopis a prispievala som doňho nielen básničkami a krátkymi poviedkami, ale som ho aj ilustrovala, pretože som rada kreslila. Celý časopis sme mali na starosti len dvaja a vychádzal pravidelne. Ale prvú knihu Odhalené tajomstvo som napísala pod pseudonymom Paulína Dudášová Svodovská až v 2008 roku. V šuplíku som v zásobe nemala nič, iba zápisky rukou, niečo som skúšala ešte na základnej škole.



  • Akým žánrom sa venujete vo svojej tvorbe? Zameriavate sa iba na jeden alebo práve naopak, rada píšete aj o niečom inom ako je romantika?


V poslednom čase sa zameriavam na spoločenskú tvorbu. Je to vďačná a nekonečne široká téma. Každý z nás má za sebou určitú životnú púť a okrem tých radostných zážitkov aj smutné a ťažké chvíle. Je dôležité, že v mojich príbehoch sa ľudia nájdu a ozvú sa mi, že ich to potešilo. Niekedy si totiž myslíme, že my jediní sme na tom najhoršie, ale nie je to tak.





  • Čo by mala podľa vás obsahovať dobrá kniha? Čo je pre vás ako spisovateľku dôležité? Vaše knihy sa medzi čitateľmi tešia obľube a popularite. Máte nejaký tajný recept na úspešný román?


Ťažko charakterizovať, čo by mala dobrá kniha obsahovať. Rozhodne vhodný námet a dôležité je spracovať ho čo najpútavejšie, samozrejme, so zápletkami a dobrým koncom. Čitatelia sú rozdielni. Každému sa páči niečo iné. Niektorých neosloví autorov štýl, hlavní hrdinovia, iní príbeh chvália. Dôležitý je výsledok, a to aký je celkový dojem z knihy. Recept na písanie nemám, ale snažím sa vyťažiť z príbehu čo najviac reálneho.



  • Po dlhoročnej tvorbe musíte mať za sebou veľa skúseností. Ako každý autor, aj vy ste sa nepochybne museli vyrovnávať okrem úspechov aj s kritikou. Veď k tejto práci kritika patrí, každý čitateľ má iný vkus a nároky, nedá sa vyhovieť každému, to je prirodzený priebeh. Ako to zvládate vy? Vnímate kritiku ako niečo, čo vás posúva dopredu, alebo si zachovávate autentickosť a osobitosť svojich diel a kritiku si neberiete k srdcu? Prezraďte, ako je to vo vašom prípade?


V začiatkoch písania som kritiku prijímala ťažko. Postupne som si na ňu zvykla. Nielen v umení, ale aj v bežnom živote sa stále niečo kritizuje. Niekedy mám dojem, že všetci kritizujeme všetkých a nevieme bez toho, aby sme do niekoho aspoň trochu nezarypli, existovať. Uvedomujem si, že keď nie je hodnotenie agresívne až urážlivé, posúva ma ako autora ďalej a pomáha mi v tvorbe.






  • Koľko času denne venujete písaniu? Kedy sa vám najlepšie píše? Máte nejaké špeciálne návyky pri písaní, ako napríklad počúvanie hudby?


Nepíšem každý deň, pretože som aktívny človek a mám aj iné záľuby. Rada trávim čas pri dobrej káve s priateľmi a známymi. A počúvam ich príbehy, pre mňa inšpirácie. Teraz je síce ťažké obdobie, pretože sa nemôžeme stretávať. Nechodíme so ženami cvičiť dva razy do týždňa pilates a tento rok som nemala ani literárny večer so zaujímavými hosťami. Píšem sporadicky, keď mám chuť a nápady. Niekedy som zahrabaná v knihách a študujem určité fakty. Neprekáža mi pri tom ani hudba. Pri písaní smutných statí plačem a pri veselých sa smejem. Od smutných udalostí sa ťažko odosobňujem.



  • Dostala som od vás do daru dve z vašich výnimočných kníh – Prekliata a Strongmani. Nechcem tu však písať o vašich knihách, nie ja, hoci nemám najmenší problém sa toho ujať. Tento priestor s radosťou prenechám vám ako autorke. Sama najlepšie poznáte taje svojich príbehov, do ktorých som smela nazrieť aj ja, prostredníctvom týchto dvoch titulov. Prezraďte niečo viac o oboch knihách? Ako vznikali a čo vás inšpirovalo k ich napísaniu?


V každej z mojich doterajších kníh som sa venovala inému príbehu a odlišujú sa aj prostredím, v ktorom sa odohrávajú. Strongmani – traja silní muži, priatelia testujú svoju silu dvíhaním ťažkých závaží a sú ukážkou až nadľudskej sily. Odhaľujem ich rodinu, súkromie, lásku a dotkla som sa aj toho, čo sa v športe nesmie. Užívanie podporných látok. S touto témou mi pomohol môj zať, bývalý úspešný strongman.

Prekliata je príbeh z iného súdka. Záhadná vila, záhadná mladá žena bývajúca v susedstve a odkrývanie smutných udalostí, ktoré sa na týchto miestach odohrali. Samozrejme, že čerpám nielen z priameho rozprávania, ale aj z toho, čo som počula sprostredkovane.






  • Nerada by som však ostala len pri týchto dvoch knihách, spod vášho pera predsa vzišli mnohé ďalšie výnimočné príbehy. Môžete čitateľom priblížiť vašu tvorbu a prezradiť viac o vašich ostatných románoch?


Je toho pomerne dosť. Emine slzy – nevera, láska, odpúšťanie, Šťastie si ťa nájde – láska je naozaj vrtkavá a aj v tých najťažších chvíľach života vie človeka podržať. V mojej tvorbe som sa dotkla aj negatívnych tém podľa skutočných udalostí: Už viem, že chcem teba – alkohol, Predajná láska – láska podnikateľa k prostitútke, Gamblerova žena – príbeh gamblera, Život sa nás nepýtal – o nenaplnenej láske, autobiografický román o starkej, ktorá ma vychovala Starká, ktorá má vrtuľu v zadku,



  • Tento rok vám vyšla vaša najnovšia kniha V to leto som tancoval s motýľmi, ktorá si hneď získala svojich fanúšikov. Priblížte bližšie o čom je? Akým témam sa v tejto novinke venujete? Komu je kniha určená?


V to leto som tancoval s motýľmi je smutno-krásna kniha o hľadaní seba samého, svojej rodiny a svojich koreňov. Odohráva sa v prekrásnom prostredí vidieka a hôr. Sedemnásťročný študent Teo sa zaľúbi do staršej ženy a prežíva svoju prvú lásku. Inšpiráciou pre mňa bolo viacero príbehov, ktoré mali spoločnú myšlienku. Spolupatričnosť, vernosť, pomoc slabším ale predovšetkým lásku, ktorá je základom života.






  • Čo plánujete v roku 2022? Ten je o chvíľu tu a vaši fanúšikovia sa nepochybne nevedia dočkať ďalších noviniek. Čím ich prekvapíte? Čo pre nás chystáte?


Tento rok mi vychádza výnimočný skutočný príbeh o dvojici zaľúbencov, ktorí museli celé roky prekonávať prekážky Láska z Bagdadu. Práve rukopis opravujem a teším sa, že čitatelia sa v románe oboznámia aj s celkovým životom a zaujímavou arabskou mentalitou v tejto krajine. Irak je poznačený vojnami. A pocítili ju aj moji hrdinovia.

Mám rozpísaný román o Židovke, ktorá sa počas II. svetovej vojny ukrývala na Slovensku a potom odišla do Izraelu. Jej cesta životom bola pomerne zložitá a pokojne by sa mohla nazvať putovaním a hľadaním šťastia a lásky. Príbeh je skutočný.



  • Čo by ste odkázali čitateľom? Aké rady by ste im dali do nového roka? Máte nejaký citát či už z vašej knihy alebo od niekoho iného, ktorý vás posúva v živote a motivuje ďalej k písaniu?


Rady? Keďže píšem, samozrejme, že všetkým poradím, aby si okrem iných dovolených aktivít udržiavali duševné zdravie aj čítaním. Korona nás zaskočila tým, že trvá akosi pridlho a nie a nie sa umúdriť. To, že dodržiavame nariadenia a sme nútení žiť v uzavretom priestore, nám často prináša depresie, smútok a beznádej. Dobrá kniha vie pomôcť, potešiť a rozptýliť chmúrne myšlienky. Dokáže vás preniesť do iného sveta, odreagovať od problémov, pozitívne naladiť a vie znova naštartovať. Nevyhýbajte sa prechádzkam a pohybovým aktivitám, ale majte na pamäti, že najlepší priateľ človeka je kniha. A tá vás nesklame.



 
<