Mark je úspešný a nadaný slovenský autor, ktorý sa vo svojej tvorbe venuje predovšetkým písaniu hororov, ale nie sú mu cudzie aj iné témy. Má tvorivého ducha, preto rád realizuje svoje nápady a vymýšľa nové príbehy. Písaniu sa intenzívnejšie venuje od roku 2008, kedy sa jeho prvá poviedka umiestnila vo finále súťaže Ježíšku, já chci plamenomet. Po nej nasledovali ďalšie poviedky, ktoré sa dostali do TOP 5 v každej významnejšej českej a slovenskej literárnej súťaži.
Od roku 2015 viac nesúťaží a poviedky píše už len sporadicky. Vo svojej tvorbe sa v súčastnosti zameriava predovšetkým na dlhšie textové útvary. V roku 2016 ho slovenský Fandom nominoval na medzinárodnú cenu European science fiction society (Encouragement Award).
Mark, si majster hororu slovenskej literárnej scény a v tejto pozícií pôsobíš už niekoľko rokov. Vyšli ti mimoriadne úspešné a oceňované hororové poviedky a romány, ktoré si našli svojich priaznivcov na Slovensku, ale aj v susednom Česku. Všetkých však určite zaujíma, aké boli samotné začiatky tvojej spisovateľskej kariéry. Prezraď, ako si začínal? Čo ťa priviedlo k písaniu?
Zvláštne je, že písanie si našlo mňa, a nie naopak. Odmalička som hltal knihy a neskôr hororové filmy, a vždy som si rozumel s jazykom. Dobre naformulovaná veta dokáže zázraky! Môže privodiť zimomriavky alebo vyvolať vášeň... Písanie je mágia. Kto tvrdí, že je to „obyčajné remeslo“, buď zámerne luže, alebo nemá dostatočný cit pre literatúru. Boh je mi svedkom, že takých „spisovateľov“ je dnes väčšina.
Podstatou tvojich príbehov je vyvolať v čitateľovi hrôzu a strach. Rozvrátiť jeho pocit pokoja a priniesť určite potešenie z poriadnej dávky hrôzy. Však predsa je to tak, že každého milovníka hororového žánru baví sa báť. :) Aké pocity zažívaš pri písaní? Zvykneš písať večer alebo v noci, aby si väčšmi precítil desivú atmosféru príbehu?
Nikdy neviem, kedy sa príbeh vypýta von. Akonáhle je ten podivný vnútorný tlak, ktorý predchádza tvorbe, neznesiteľný, sadám si ku klávesnici a chrlím písmená. Je to viacmenej spontánny proces, niečo ako automatické písanie. Brány podvedomia sa odomykajú a spodné prúdy vyplavujú to najtemnejšie, čo sa vo vnútri skrývalo.
Ako vznikajú nápady pre tvoje príbehy? Odkiaľ zvyčajne čerpáš inšpiráciu?
To je záhada, na ktorú nie je odpoveď. Verím na múzy a podvedomé pnutia, takže to bude kombinácia jedného s druhým. Slasher Na Dušičky zomrieš mi napríklad celý „našepkala“ múza Lucia (je aj na obálke) – hoci som ju ten mesiac, kedy som knihu písal, vôbec nevidel. Mal som však pocit, že je v miestnosti so mnou a že príbeh vzniká vďaka nej...
Máš nejakú spomedzi svojich kníh, ku ktorej máš citovo najbližší vzťah? Mám na mysli, či je medzi nimi tvoja srdcovka?
Azda sci-fi horor KONTAKT: Záhuba z nebies patrí medzi mojich favoritov. Predchádzali mu skutočné udalosti: s dvojicou najlepších kamarátov sme sa vydali do Strážovských vrchov, odkiaľ nás vyhnala zlovestná búrka. Medzi temné mračná preleteli stíhačky, mobily stratili signál, a nás chytila paranoja... Hneď som cítil, že za tým je príbeh.
V roku 2016 si debutoval románom Krajina kanibalov. Je to napínavý triler z prostredia exotickej Amazónie o skupine slovenských študentov, ktorých pokojný výlet sa nečakane zmení na nočnú moru. Ako sa ti písala tvoja prvotina? Čo ťa inšpirovalo k jej napísaniu?
Inšpirovali ma kanibalské VHS horory 80. rokov, hlavne tie talianske. Je to samostatný žáner, dnes už zabudnutý. Výnimka je film Green Inferno od režiséra, ktorý natočil napr. aj slávny Hostel. Keď som videl trailer na Green Inferno, hneď mi učaril. Potom vysvitlo, že na celý film si počkáme ešte dva roky – tak som si sadol a napísal si vlastné „Green Inferno“!
Spomínam si ako mi uznávaná česká autorka Františka Vrbenská položila otázku, či je dnes niekto zvedavý na kanibalov...
Odpoveď znie, že tá knižka je beznádejne vypredaná.
Pre niektorých autorov je najväčšia drina napísať práve prvú knihu a potom to vraj už ide ľahšie. Ako to bolo v tvojom prípade?
To je diskutabilné – práveže prvá kniha je taký nevinný pokus, ešte nemáš čo stratiť, môžeš len získať. To nad druhou si autori lámu hlavu – boja sa, že nedostojí kvalít prvej (pokiaľ bola úspechom). Ja som to neriešil, proste som písal ďalej. Je to ako hnačka: Čo musí ísť von, nech ide.
Je to tak, že sa pri písaní inšpiruješ aj reálnymi ľuďmi či udalosťami? Alebo väčšina príbehov vzniká len v tvojej fantázií?
Presne tak, na prvom mieste je vždy ČLOVEK. Človek je samostatný Vesmír, úžasné stvorenie. Načo skúmať povrch Marsu, keď do hĺbky nepoznáme vlastného partnera? Mňa ľudia fascinujú, hltám ich životné príbehy, a mnohé z nich sa potom pretavia do beletrizovanej formy. Od milej kamarátky a čitateľky Moniky som dostal tričko s nápisom: Som spisovateľ. Všetko čo poviete, môže byť použité v mojej ďalšej knihe!
V roku 2018 ti tiež vyšiel psychologický triler s prvkami hororu DOM 490. Je to román v štýle filmov Amityville Horror, Paranormal Activity a kníh Žiarenie a Exorcista. Dá sa povedať, že si bol pri písaní silne ovplyvnení práve týmito filmami a knihami? Ako vznikal tento príbeh?
Presne tak! DOM490 je prvý slovenský horor o strašidelnom dome. Nikdy predtým tu nič také nebolo. Silné je, že ten dom skutočne stojí v obci Kriváň a je opradený rôznymi desivými legendami... Bol som si ho obzrieť z ulice (pozemok je uzavretý, nik tam nebýva), a atmosféra toho miesta mrazí až do špiku kostí...
V roku 2019 ti tiež vyšli až dve knihy: Svet je plný démonov a ONI. Čo o nich prezradíš? Čaká čitateľov pri čítaní poriadna dávka hrôzy a desu? Mal si aj v tomto roku veľa inšpirácie, že si stihol až dve knihy? Povedz, ako to bolo? :)
ONI boli rukopis starý asi rok – akurát sa ho vydavatelia báli ako čert kríža. Je to diabolský rukopis. Sú tam všetky možné aj nemožné zvrátenosti, vrátane takých, ktoré obrátia čitateľovi žalúdok hore dnom. Je to prienik do najhlbších vrstiev ľudskej psychiky – tam, kde sa skrýva zviera v nás...
Naopak Svet plný démonov je v podstate „veselá“ urban fantasy v štýle Neila Gaimana. Skupina slovenských vyšetrovateľov nadprirodzených javov pátra po záhadách, a zapletá sa čoraz viac do tajomného sprisahania...
Napokon sme sa dostali k momentálne poslednej vydanej hororovej knihe BESTIE. A vyzerá to tak, že sa v nej čitateľ stretne s poriadne nebezpečným maniakom. Vraj si sa pri písaní inšpiroval skutočným vrahom z obdobia socialistického Československa. O koho sa jedná? Prečo si sa rozhodol práve o ňom napísať knihu? Čo ťa k tomu viedlo?
Predlohou vraha románu BESTIE bol neslávne známy Štefan Svitek – „rozparovač z Horehronia“, ako ho nazvali médiá. Muž, ktorý páchal strašné skutky už v mladosti, až napokon ho temnota v duši doviedla až k vraždám tak brutálnym, že také nenatočil ešte ani Hollywood.
Keď som sa dopočul jeho príbeh, ešte som neplánoval dať mu literárnu formu. Iba som ostal fascinovaný tou démonickosťou. Až neskôr sa akosi spontánne objavila potreba prerozprávať tú hrôzu vlastnými slovami. Priznávam, že počas tvorivého procesu som niekoľkokrát vstal v noci s krikom a celý spotený...
Okrem písania hororov v poslednej dobe pôsobíš aj v oblasti sociálnych sietí, či už je to Instagram, TikTok alebo tiež na YouTube. Radíš ostatným ako sa presadiť a byť úspešný. Dokonca si napísal knihu o tvojom úspechu na TitkToku, ktorá vyšla len nedávno. Kedy si sa o to začal takto zaujímať? Čo nájdu čitatelia v tejto knihe?
Napísal som TikTok príručku Prvých 1000 Followerov, ktorá je plná rád, tipov a trikov ako zveľadiť tiktokové profily. Viedla ma k tomu vlastná skúsenosť a prax: za pol roka som z nuly vybehol na 80 000 sledovateľov. To je, myslím si, viac než slušné číslo. Tak som si povedal – zhrniem svoje poznatky, know how, a podelím sa o ne so svetom. Takisto na Instagrame mi za polroka pribudlo 10 000 sledovateľov – je za tým každodenná tvrdá práca, úsilie, snaha. O stratégiách zvyšovania pozornosti na instagrame som tiež napísal e-book a vytvoril celý „digitálny balíček prvej pomoci“, ktorý sa dá stiahnuť na www.tajomstvoinstagramu.eu
Je nejaký spisovateľ, ktorý výrazne ovplyvnil tvoju tvorbu alebo ťa v niečom inšpiroval?
Hlavne velikáni svetového realizmu: Hemingway, Faulkner, Tolstoj a Dostojevský. Z našich jednoznačne Sándor Márai, na západe uznávaný azda viac než tu. A potom samozrejme Stephen King, aj keď toho už som dávno nečítal.
Nadviažem na predošlú otázku, máš nejakého obľúbenca spomedzi autorov, či už sa jedná o hororov žáner alebo ktorýkoľvek iný?
Všetci vyššie uvedení. Plus bítnici, hlavne Kerouac, ktorým som bol v minulom živote – tým som si istý. A ešte Charles Bukowski.
Okrem písania si samozrejme tiež čitateľ. To sú predsa začiatky každého spisovateľa, že začína najskôr s čítaním a až potom sa prepracuje k vlastnej tvorbe. Aké knihy uprednostňuješ ty? Čo rád čítaš?
Každý, kto chce písať romány, musí aj veľa čítať – bez toho to nejde. Nečítať by bolo ako ísť do vojny so zbraňou a túžbou zvíťaziť, ale náboje nechať doma. Kedysi som čítal oveľa viac hororu, teraz po ňom siahnem už len sporadicky. Ostala mi láska ku klasikom, a v poslednej dobe ma začali baviť non-fiction knihy, či už Freud, alebo aj motivačná literatúra.
O tom, že si milovník hororov niet najmenších pochýb. Tvoja tvorba hovorí za všetko. Okrem knižnej podoby uprednostňuješ horory aj v inej forme, napr. filmy? Aké horory si rád pozrieš? Máš svoj obľúbený?
Na filmovom straštení som doslova vyrastal! Moje topky v puberte boli Votrelec, Návrat živých mŕtvych a Evil Dead. Tieto filmy zo mňa urobili tú krásnu ľudskú bytosť, akou som dnes!
V súčasnej dobe, keď je knižný trh presýtený množstvom titulov z najrozličnejších žánrov, nie je jednoduché presadiť sa ako spisovateľ. Čo by si odkázal tým, ktorí v tomto smere začínajú?
Existuje jediná rada: nepočúvať na žiadne rady a ísť vlastnou cestou. Je to tŕnistá cesta a každú chvíľu hrozí pád... Lenže to všetko je nevyhnutné na to, aby si človek zistil, ako to v knižnom svete funguje. Iba to, čo sa naučíš na vlastnej koži, ti dá do života naozaj trvácu hodnotu.
Každý autor sa nepochybne stretol s kritikou. Ako vnímaš kritiku ty? Čo pre teba znamená?
Dávnejšie som sa zvykol aj nahnevať, keď niekto neporozumel môjmu tvorivému zámeru. Hlavne v prípade, že sa vyhlasoval za kritika, ale pritom nemal načítanú svetovú literatúru. Taký človek môže o knihách nanajvýš bľabotať, ale jeho slovo nemá výpovednú hodnotu.
V poslednej dobe akosi recenzie nečítam – nie je na to čas ani energia. Kto mi chce odkázať, že moja kniha naňho spravila silný dojem, vždy si nájde spôsob, a ja mu vždy odpíšem.
Pracuješ momentálne na niečom? Na čo sa môžu čitatelia v budúcnosti tešiť?
Vždy, vždy, vždy. Činorodá myseľ nespí. Dopredu však nerád prezrádzam, čo bude ďalší projekt. Iba ak toľko, že sa týka apokalypsy a je inšpirovaný situáciou okolo pandémie koronavírusu...
O AUTOROVI:
(zhrnutie v skratke)
Mark E. Pocha (*1981) prišiel na svet v Komárne. Po promóciách vystriedal niekoľko zamestnaní, až skončil ako Charles Manson československej literárnej scény. Je autorom explicitných hororových poviedok a románov, editor antológií (Kniha bolesti, Na hroby, Zombie apokalypsa) a dekadentný facebookový umelec. S literárnou fantastikou autorsky intenzívnejšie koketuje od r. 2008, kedy sa jeho prvá poviedka umiestnila vo finále súťaže Ježíšku, já chci plamenomet. Nasledovali ďalšie poviedky, ktoré sa dostali do TOP 5 v každej významnejšej českej a slovenskej literárnej súťaži. Mnohé z textov boli uverejnené v antológiách a časopisoch ako PEVNOST či XB1. V spriemerovanej tabuľke najúspešnejších 344 českých a slovenských súťažiacich autorov sa autor za roky 2008-2015 umiestnil v prvej dvadsiatke.
VYDANÉ KNIHY:
Krajina kanibalov (2016), KONTAKT: Záhuba prichádza z nebies (2017), Na Dušičky zomrieš /Young Adult Horror Story/ (2018), DOM 490 (2018), Svet je plný démonov (2019), ONI (2019), BESTIE (2020), TikTok: prvních 1000 followerů (2020)
Prehľad o všetkých vydaných a zverejnených poviedkach a knihách nájdete TU.
Srdečné poďakovanie Markovi za rozhovor
Autor: Lucia Čaprnková
Foto: Mark E. Pocha, Book club PAĽIKERAV, Verejná knižnica Jána Bocatia
Video: Mark E. Pocha