Najnovšie príspevky

BLOG

ČLÁNKY

  • Luci Č.

ROZHOVOR: Autor hororov Mark E. Pocha: Písanie je mágia

Aktualizováno: 23. 8. 2020




Mark je úspešný a nadaný slovenský autor, ktorý sa vo svojej tvorbe venuje predovšetkým písaniu hororov, ale nie sú mu cudzie aj iné témy. Má tvorivého ducha, preto rád realizuje svoje nápady a vymýšľa nové príbehy. Písaniu sa intenzívnejšie venuje od roku 2008, kedy sa jeho prvá poviedka umiestnila vo finále súťaže Ježíšku, já chci plamenomet. Po nej nasledovali ďalšie poviedky, ktoré sa dostali do TOP 5 v každej významnejšej českej a slovenskej literárnej súťaži.


Od roku 2015 viac nesúťaží a poviedky píše už len sporadicky. Vo svojej tvorbe sa v súčastnosti zameriava predovšetkým na dlhšie textové útvary. V roku 2016 ho slovenský Fandom nominoval na medzinárodnú cenu European science fiction society (Encouragement Award).


 



  • Mark, si majster hororu slovenskej literárnej scény a v tejto pozícií pôsobíš už niekoľko rokov. Vyšli ti mimoriadne úspešné a oceňované hororové poviedky a romány, ktoré si našli svojich priaznivcov na Slovensku, ale aj v susednom Česku. Všetkých však určite zaujíma, aké boli samotné začiatky tvojej spisovateľskej kariéry. Prezraď, ako si začínal? Čo ťa priviedlo k písaniu?

Zvláštne je, že písanie si našlo mňa, a nie naopak. Odmalička som hltal knihy a neskôr hororové filmy, a vždy som si rozumel s jazykom. Dobre naformulovaná veta dokáže zázraky! Môže privodiť zimomriavky alebo vyvolať vášeň... Písanie je mágia. Kto tvrdí, že je to „obyčajné remeslo“, buď zámerne luže, alebo nemá dostatočný cit pre literatúru. Boh je mi svedkom, že takých „spisovateľov“ je dnes väčšina.

  • Podstatou tvojich príbehov je vyvolať v čitateľovi hrôzu a strach. Rozvrátiť jeho pocit pokoja a priniesť určite potešenie z poriadnej dávky hrôzy. Však predsa je to tak, že každého milovníka hororového žánru baví sa báť. :) Aké pocity zažívaš pri písaní? Zvykneš písať večer alebo v noci, aby si väčšmi precítil desivú atmosféru príbehu?

Nikdy neviem, kedy sa príbeh vypýta von. Akonáhle je ten podivný vnútorný tlak, ktorý predchádza tvorbe, neznesiteľný, sadám si ku klávesnici a chrlím písmená. Je to viacmenej spontánny proces, niečo ako automatické písanie. Brány podvedomia sa odomykajú a spodné prúdy vyplavujú to najtemnejšie, čo sa vo vnútri skrývalo.

  • Ako vznikajú nápady pre tvoje príbehy? Odkiaľ zvyčajne čerpáš inšpiráciu?

To je záhada, na ktorú nie je odpoveď. Verím na múzy a podvedomé pnutia, takže to bude kombinácia jedného s druhým. Slasher Na Dušičky zomrieš mi napríklad celý „našepkala“ múza Lucia (je aj na obálke) – hoci som ju ten mesiac, kedy som knihu písal, vôbec nevidel. Mal som však pocit, že je v miestnosti so mnou a že príbeh vzniká vďaka nej...



  • Máš nejakú spomedzi svojich kníh, ku ktorej máš citovo najbližší vzťah? Mám na mysli, či je medzi nimi tvoja srdcovka?

Azda sci-fi horor KONTAKT: Záhuba z nebies patrí medzi mojich favoritov. Predchádzali mu skutočné udalosti: s dvojicou najlepších kamarátov sme sa vydali do Strážovských vrchov, odkiaľ nás vyhnala zlovestná búrka. Medzi temné mračná preleteli stíhačky, mobily stratili signál, a nás chytila paranoja... Hneď som cítil, že za tým je príbeh.

  • V roku 2016 si debutoval románom Krajina kanibalov. Je to napínavý triler z prostredia exotickej Amazónie o skupine slovenských študentov, ktorých pokojný výlet sa nečakane zmení na nočnú moru. Ako sa ti písala tvoja prvotina? Čo ťa inšpirovalo k jej napísaniu?

Inšpirovali ma kanibalské VHS horory 80. rokov, hlavne tie talianske. Je to samostatný žáner, dnes už zabudnutý. Výnimka je film Green Inferno od režiséra, ktorý natočil napr. aj slávny Hostel. Keď som videl trailer na Green Inferno, hneď mi učaril. Potom vysvitlo, že na celý film si počkáme ešte dva roky – tak som si sadol a napísal si vlastné „Green Inferno“!

Spomínam si ako mi uznávaná česká autorka Františka Vrbenská položila otázku, či je dnes niekto zvedavý na kanibalov...

Odpoveď znie, že tá knižka je beznádejne vypredaná.

  • Pre niektorých autorov je najväčšia drina napísať práve prvú knihu a potom to vraj už ide ľahšie. Ako to bolo v tvojom prípade?

To je diskutabilné – práveže prvá kniha je taký nevinný pokus, ešte nemáš čo stratiť, môžeš len získať. To nad druhou si autori lámu hlavu – boja sa, že nedostojí kvalít prvej (pokiaľ bola úspechom). Ja som to neriešil, proste som písal ďalej. Je to ako hnačka: Čo musí ísť von, nech ide.




  • Je to tak, že sa pri písaní inšpiruješ aj reálnymi ľuďmi či udalosťami? Alebo väčšina príbehov vzniká len v tvojej fantázií?

Presne tak, na prvom mieste je vždy ČLOVEK. Človek je samostatný Vesmír, úžasné stvorenie. Načo skúmať povrch Marsu, keď do hĺbky nepoznáme vlastného partnera? Mňa ľudia fascinujú, hltám ich životné príbehy, a mnohé z nich sa potom pretavia do beletrizovanej formy. Od milej kamarátky a čitateľky Moniky som dostal tričko s nápisom: Som spisovateľ. Všetko čo poviete, môže byť použité v mojej ďalšej knihe!


  • V roku 2018 ti tiež vyšiel psychologický triler s prvkami hororu DOM 490. Je to román v štýle filmov Amityville Horror, Paranormal Activity a kníh Žiarenie a Exorcista. Dá sa povedať, že si bol pri písaní silne ovplyvnení práve týmito filmami a knihami? Ako vznikal tento príbeh?

Presne tak! DOM490 je prvý slovenský horor o strašidelnom dome. Nikdy predtým tu nič také nebolo. Silné je, že ten dom skutočne stojí v obci Kriváň a je opradený rôznymi desivými legendami... Bol som si ho obzrieť z ulice (pozemok je uzavretý, nik tam nebýva), a atmosféra toho miesta mrazí až do špiku kostí...



  • V roku 2019 ti tiež vyšli až dve knihy: Svet je plný démonov a ONI. Čo o nich prezradíš? Čaká čitateľov pri čítaní poriadna dávka hrôzy a desu? Mal si aj v tomto roku veľa inšpirácie, že si stihol až dve knihy? Povedz, ako to bolo? :)

ONI boli rukopis starý asi rok – akurát sa ho vydavatelia báli ako čert kríža. Je to diabolský rukopis. Sú tam všetky možné aj nemožné zvrátenosti, vrátane takých, ktoré obrátia čitateľovi žalúdok hore dnom. Je to prienik do najhlbších vrstiev ľudskej psychiky – tam, kde sa skrýva zviera v nás...

Naopak Svet plný démonov je v podstate „veselá“ urban fantasy v štýle Neila Gaimana. Skupina slovenských vyšetrovateľov nadprirodzených javov pátra po záhadách, a zapletá sa čoraz viac do tajomného sprisahania...


  • Napokon sme sa dostali k momentálne poslednej vydanej hororovej knihe BESTIE. A vyzerá to tak, že sa v nej čitateľ stretne s poriadne nebezpečným maniakom. Vraj si sa pri písaní inšpiroval skutočným vrahom z obdobia socialistického Československa. O koho sa jedná? Prečo si sa rozhodol práve o ňom napísať knihu? Čo ťa k tomu viedlo?

Predlohou vraha románu BESTIE bol neslávne známy Štefan Svitek – „rozparovač z Horehronia“, ako ho nazvali médiá. Muž, ktorý páchal strašné skutky už v mladosti, až napokon ho temnota v duši doviedla až k vraždám tak brutálnym, že také nenatočil ešte ani Hollywood.

Keď som sa dopočul jeho príbeh, ešte som neplánoval dať mu literárnu formu. Iba som ostal fascinovaný tou démonickosťou. Až neskôr sa akosi spontánne objavila potreba prerozprávať tú hrôzu vlastnými slovami. Priznávam, že počas tvorivého procesu som niekoľkokrát vstal v noci s krikom a celý spotený...