Najnovšie príspevky

BLOG

ČLÁNKY

  • Luci Č.

ZAHRAJTE SI: Kholat

Aktualizováno: 18. 7. 2020




Poľský vývojári z IMGN.PRO sa pri tvorbe hry Kholat inšpirovali skutočnými udalosťami z roku 1959, kedy sa skupina desiatich ruských turistov vydala na náročnú cestu do chladného pohoria Ural, na miesto známe aj ako Mŕtva hora. Žiadny z nich nebol nováčikom v zdolávaní ťažkých terénov, mali za sebou množstvo náročných výprav, aj preto si pri plánovaní trasy vybrali práve jednu z najobtiažnejších. Deviati boli študentmi či absolventmi Uralského polytechnického inštitútu, desiaty bol profesionálny horský sprievodca. Smerovali na horu Otorten, ibaže v tme zablúdili a preto sa nakoniec utáborili na úbočí hory Cholat Sjachyl, kde za tajomných okolností zahynuli.





Ich cesta sa začala 25. januára, vlakom sa dostali do jedného z ruských miest na Urale. Krátko po tom ako dorazili na miesto sa jeden z členov rozhodol, že nebude pokračovať, kvôli zdravotným problémom, ktoré mu napokon zachránili život. Bol jediný z celej výpravy, čo prežil. Všetci ostatní našli svoju smrť v studených a zradných horách.





Zvyšok výpravy pokračoval v zdolávaní ťažkého terénu bez väčších problémov až do 1. februára, no zastihlo ich nepriaznivé počasie, ktoré zavinilo, že sa rozhodli odbočiť z vopred naplánovanej trasy. Vzápätí ale túto myšlienku zavrhli a na mieste sa utáborili. Nasledujúca noc však bola pre nich posledná na tomto svete, rána sa nedožili. Čo sa im stalo je doteraz jednou z najväčších a najznámejších záhad, ktorú sa nikdy nepodarilo objasniť.





Pred výpravou sa vopred dohodli, že potom ako cestu absolvujú, jeden z členov pošle telegram, že sú všetci v poriadku. Keď od nich však žiadna správa neprichádzala na miesto bol vyslaný záchranný tím, ktorý sa stal svedkom hrozného nálezu. Postupne ako postupovali ďalej natrafili na tábor, kde našli mŕtve telá mladých študentov. Ostatní boli nájdení neďaleko pri stromoch, na ktoré sa snažili vyšplhať, o čom svedčili stopy ľudskej kože nájdené na kôre. Niektorí z nich mali vážne vnútorné poranenia. Ich orgány boli vraj v takom príšernom stave ako pri autonehode. Zrejme krátko po zaľahnutí ich niečo prebudilo a vystrašilo tak, že vypukla panika. Vybiehali zo stanov bosí či v spodnej bielizni.





Tvorcovia survival hororovej hry Kholat vychádzali práve z tejto tragickej udalosti, známej ako Dyatlov Pass incident (pomenovanej po vodcovi výpravy Djatlovovi). Vydávame sa po stopách zabitých študentov, aby sme prišli na to, čo stálo za ich smrťou. Hra začína v opustenej dedine na Urale. Putovaním cez les sa dostaneme do prvého opusteného tábora. Uprostred chladnej noci, za skučania vetra a zavíjania vlkov sa ocitáme neďaleko Mŕtvej hory. Ponurá atmosféra vo vás okamžite zanechá dojem a vtiahne vás do deja. Vynikajúca je tiež hudba a dabing - komentár narozprával herec Sean Bean.





Úlohou hráča je postupne nájsť tábory všetkých mŕtvych členov výpravy, pričom musí prekonávať nástrahy, ktoré ho na tejto ceste čakajú. Prostredie je naozaj výborne stvárnené, temné a záhadné. Treba pozbierať útržky z denníkov každého člena. Na to, aby ich hráč našiel, bude mať k dispozícií kompas a mapu.

Keďže hra patrí do kategórie survival je zrejme, že prvoradé bude prežitie postavy. V tme číhajú nepriatelia v podobe nebezpečných "démonov", pred ktorými sa treba mať na pozore.





Kholat je rozhodne hra, ktorá stoji za zahranie, pretože pocit, ktorý vo vás samotné prostredie zanechá je neopísateľný. Za chrbtom cítite neustále nepriateľa a na každom kroku sa vás zmocňuje neistota. Po tejto stránke je to pravý horor. No aj tu nájdete pomerne dosť nedostatkov, ktoré uberajú hre na kvalite. Dá sa povedať, že mnoho vecí nie je dotiahnutých do konca a to oberá hráča o celkovú radosť z hry.





Hre by som určite vytkla, že napriek mape a kompasu, ktorý má hráč neustále pri sebe, spôsobuje značné problémy vyznať sa v tom, kde vlastne je, keďže mapa nezobrazuje aktuálne stanovisko postavy. Preto sa môže stať, a to dosť často, že blúdi sem a tam, niekedy aj po tých istých úsekom, kým sa dostane kam treba.





Jedným z najväčších chýb celej hry je pre mňa reštartovanie daných sekvencií vo chvíľach, keď postava príde o život, a to najmä z toho dôvodu, že vás to často vráti o poriadny kus dozadu. Niekedy to môže byť nielen otravné, ale aj problém znova sa dostať na to isté miesto a pokračovať, kde ste skončili, ak ste si vôbec zapamätali cestu (narážam na už zmienený problém s orientáciou sa v prostredí). Nie vždy sa však opätovný pokus o únik pred "démonom" podarí a vás to znova hodí dozadu, a môže to byť už poriadne otravné skúšať to nanovo napr. po tretíkrát (vychádzam z vlastných skúseností). Ak mu uniknete na jednom mieste, o kúsok ďalej to už môže byť inak, takže musíte znova podniknúť rovnakú cestu na to, aby ste pokročili v deji ďalej.





Milovníci hororových hier určite budú mať výhrady aj voči zastúpeniu temných síl či nepriateľov, ktoré tvoria základ tohto žánru. V hre Kholat sa totiž stretnete len s už spomínaným "démonom". Čiže nebezpečenstvo vám hrozí iba od neho. Niekedy sa dá predpokladať, kde sa objaví, podľa stôp v snehu, inokedy ho rovno uvidíte pohybovať sa uprostred jaskyne, no sú aj chvíle, kedy neviete odhadnúť, z ktorej strany príde. Predzvesťou blížiacej sa hrozby je tiež hustý hmlovitý opar vinúci sa lesom. To je jasné znamenie, že treba utekať.