Terakotová armáda patrí k jedným z najpôsobivejších výtvorov v histórií ľudstva. Hlinená armáda čínskeho cisára pochádza z 3. storočia pred našim letopočtom a je veľkolepým dielom, o ktorom kolujú tajomné príbehy. Obrovské vojsko a giganticky komplex plný vzácnych artefaktov fascinuje vedcov a lovcov záhad z celého sveta. V snahe odhaliť jej tajomstvá pátrajú po odpovediach v zašifrovaných odkazoch , ktoré pozoruhodné sochy ukrývajú.
Tisíce postav v životnej veľkosti s dokonalými detailmi tváre a brnenia boli vytvorené z hliny pred viac ako 2200 rokmi. Terakotová armáda, považovaná za ôsmi div sveta, bola postavená spolu s obrovskou hrobkou neďaleko mesta Si-an v provincii Šin-si na žiadosť prvého zjednotiteľa a cisára starovekej Číny Čchina Š´-chuang-tia v 3. storočí pred našim letopočtom. Cisár Čchin Š´-chuang-ti bol posadnutý mocou a rovnako tak aj túžbou po nesmrteľnosti. Už od prvého dňa svojho nástupu na trón začal s tajnou výstavbou podzemného sveta, ktorý mal obkolesovať jeho hrobku a ochraňovať ho aj po smrti. Obrovské terakotové mesto sa budovalo viac ako 38 rokov a pracovalo na ňom viac ako 700 000 robotníkov. Terakotoví bojovníci sú zoradení v dokonalej formácií a vzbudzujú dojem, akoby sa práve chystali do boja. Vyrábaní boli v sériách, podľa šablón na jednotlivé časti – hlavy, trupy a končatiny. Po následnom vypálení hliny sa spájali a vytvorila sa celá postava. Potom sa upravoval aj povrch tekaroty , uniformy a brnenie sa pomaľovali lakovými farbami, vďaka čomu vyzerali ako skutočné.
V priebehu svojej vlády cisár Čchin Š´-chuang-ti zabezpečil krajine mimoriadny spoločenský pokrok, ale pre svoju krutosť si medzi obyvateľstvom vyslúžil zlú mienku. Obyčajní ľudia boli nútení znášať tyraniu, neľudské správanie a nehorázne nariadenia. Počas svojej vlády zaviedol vysoké dane a akýchkoľvek odporcov nechal bez okolkov zavraždiť. V snahe získať elixír večného života vyslal niekoľko výprav, ktoré mali za úlohu obstarať preňho magický nápoj. Po bezvýslednom pátraní, v roku 210 pred našim letopočtom, navštívili cisára dvorní lekári a s posledným zúfalým pokusom splniť panovníkove najväčšie želanie mu ponúkli liek, podľa ktorého sa mal konečne stať nesmrteľným. Cisár však po jeho požití zomiera. Smrť má za následok vysoký obsah toxickej ortuti obsiahnutej v samozvanom nápoji večného života. Obsah jedovatej látky bol privysoký, aby mu bol cisár schopný odolať. Súčasne sa ale vynárajú tvrdenia, že bol otrávený zámerne, za účelom zbaviť krajinu nemilosrdného krutovládcu.
Čchinovo telo bolo následne uložené do obrovskej hrobky, ktorú si sám nechal postaviť, stráženej viac ako 8000 terakotovými bojovníkmi.
Gigantický komplex bol znovu objavený až v roku 1974 skupinou čínskych farmárov, ktorí pri kopaní studne natrafili na hlinené úlomky, hroty šípov a časti zbraní. Po dlhej dobe sa tak pred ľudským zrakom opäť vynorilo úchvatné podzemné mesto a v nasledujúcich kokoch sa stalo dejiskom rozsiahleho archeologického výskumu. Postupne sa odkryli aj ďalšie priekopy s rozličnými postavami , objektmi a inými významnými nálezmi. Na základe nadobudnutých poznatkov výskumníci dospeli k myšlienke, že cisár si touto pôsobivou zbierkou vytvoril svoj vlastný svet. K tomu prispel aj nález tzv. priekopy bronzových kočov, ktoré obsahovali dva dokonale vyrobené vzory dobových kočov. Vozy ťahané koňmi vyjadrujú poslednú cestu čínskeho cisára, veriaceho, že po smrti bude odvezený oblakmi k slnku, aby sa vzápätí mohol stať stredom vesmíru.
Medzi neskoršie nálezy patrí aj priekopa hodnostárov, priekopa kavalérie, západné stajne a priekopa bronzových vtákov, tvorená figúrkami vodných vtákov. Všetky doteraz nájdené sochy sa vyznačujú mimoriadne realistickým vyobrazením a prepracovanosťou.
Obrovské mauzóleum stále nie je kompletne preskúmané. Archeológovia, podieľajúci sa na výskume a vykopávkach predpokladajú, že na to aby mohli detailne prebádať celý areál budú potrebovať ďalších sto rokov. Je nepochybné, že veľké množstvo pozoruhodných artefaktov čaká na svoje odhalenie. Z tohto dôvodu je toto miesto považované za jednu z najvýznamnejších svetových archeologických lokalít 21. storočia.
Terakotová armáda, ako súčasť pohrebného komplexu cisára, je pre výskumníkov naďalej veľkou záhadou. Mnohí predpokladajú že ukrýva mnoho utajených významov a správ, ktoré je vraj možné odhaliť z rozdielnej polohy ich rúk.
Unikátnosť hlinených bojovníkov je nespochybniteľná. Každá doteraz objavená socha je absolútne jedinečná. Má výnimočnú tvár, uniformu aj účes a neuveriteľne realistické detaily. Ani jedna nie je rovnaká. Práve pre mnoho tajomstiev sa spája s terakotovou armádou veľa nevysvetliteľných záhad. Jedno z obdivuhodných zistení je aj zloženie farby, ktorou sú vojaci natretí. Podľa tvrdení odborníkov je tvorená zlúčeninami oxidu kremičitého, medi a larya, a vnikla roztavením pri vysokých teplotách v rozpätí 850 až 1000°C. Jedná sa o veľmi náročný výrobný proces a je nesmierne pôsobivé, že obyvatelia starovekej Číny vedeli v tej dobe vytvoriť niečo tak mimoriadne pokrokové.
Okrem iného sa hovorí, že oplýva tajomnou magickou mocou. Niektorí z tých, čo s hlinenými vojakmi prišli do kontaktu dokonca prehlasujú, že to pocítili na vlastnej koži. Podobné tvrdenia sa však zatiaľ nepodarilo preukázať a je ťažké povedať nakoľko sa približujú pravde. No už len samotná myšlienka, že obrovské vojsko a rozsiahle mauzóleum spolu s ďalšími artefaktmi tvoria obrovské podzemné mesto zahaľujú toto miesto určitou tajuplnou energiou. Bojovníci vo veľkosti dospelého človeka budia pocit, akoby sa do svojej hlinenej podoby iba premenili. Vedci sa zatiaľ len domnievajú, aký mohol byť pravý cisárov zámer, keď sa rozhodol postaviť tento úctyhodný komplex nesmiernych rozmerov.
Hoci je cisárova hrobka v súčasnosti jediné dobre identifikované miesto, stále nie je prebádaná. V memoároch čínskeho historika S´ma Čchiena sa uvádza, že hrobka cisára Čchina Š´-chuang-tiho bola tvorená rôznymi predmetmi nesmiernej ceny, zatiaľ čo strop pokrývali maľby zobrazujúce nebeské súhvezdia a podlaha zase predstavovala Zem s hlavnými čínskymi riekami. Tie majú byť pozostávať z prúdov tekutej ortuti, poháňané mechanickými prístrojmi smerom k oceánu. Údajne boli spolu s cisárom zaživa pochované aj všetky jeho konkubíny a služobníctvo. Avšak spomínate spisy sú zatiaľ jediným zdrojom poznatkov a nie je vôbec preukázané, že sa naozaj jedná o pravdivé informácie. Čínske úrady stále neudelili povolenie k odkrytiu cisárovej hrobky. Trvajú na odborne a vedecky schválených zárukách, že nedôjde akoukoľvek činnosťou k poškodeniu ani zničeniu žiadnej z cennosti, ktoré sa tu podľa všetkého môžu nachádzať.
Gigantické podzemné mesto prvého cisára starovekej Číny spolu s terakotovou armádou strážiacou jeho odpočinok tak zostávajú aj naďalej fenoménom plným nezodpovedaných otázok.
Foto: Google
Autor: Lucia Čaprnková