Najnovšie príspevky

BLOG

ČLÁNKY

  • Luci Č.

ROZHOVOR: Spisovateľka Monika Wurm: Láska je pre každého človeka veľmi dôležitá

Aktualizováno: 10. 12. 2020




Fanúšikovia mimoriadne obľúbenej a úspešnej slovenskej autorky Moniky Wurm, žijúcej vo Viedni, nepochybne zaregistrovali, že koncom novembra tohto roku vychádza jej najnovšia kniha Nedotknuteľný – Príbeh zlodeja z Indie . O čom bude prezradila vopred na svojej stránke na Facebooku a Instagrame, ale aj v tomto rozhovore.


Avšak nevenovali sme sa len tejto očakávanej novinke, ale aj jej predchádzajúcej tvorbe. Dozviete sa viac o jej začiatkoch, ako veľa pre ňu znamenajú pozitívne ohlasy od čitateľov a mnoho ďalšieho z jej spisovateľského života.


Tak hurá do čítania! :)


 


  • Monika, na literárnej scéne pôsobíš od roku 2014, kedy si debutovala románom Slzy predaných dievčat. Čo ťa priviedlo k písaniu? Kedy si sa rozhodla, že napíšeš vlastnú knihu?


Srdečne vás zdravím. Úvodom by som sa chcela poďakovať za priestor na vašom blogu, čo pre mňa veľa znamená. Tak poďme na to 😊. Písať som začala tak, ako každý začínajúci autor, ktorý dostal vnuknutie, že musí začať. U mňa tento pocit vyvrcholil práve v jeden štvrtok, okolo tretej ráno, keď som nemohla spať. Vtedy to boli práve dva mesiace potom, čo som sa vrátila z Pakistanu a v hlave sa mi rodil príbeh, ktorý musel ísť na papier a tak som začala... O dva mesiace neskôr som dopísala prvotinu Pakistanská princezná, ktorá vyšla v poradí až ako druhá kniha. Ako prvá bola na trhu vami spomenutá kniha s názvom Slzy predaných dievčat, ktorú som napísala ako druhú v poradí.


  • Presadiť sa ako spisovateľ nie je jednoduché. Knižný trh je preplnený a pre začínajúceho autora to predstavuje len jednu z mnohých prekážok. Aké boli tvoje spisovateľské začiatky? Ako to vnímaš teraz, keď sa na to spätne pozeráš? Čomu si musela čeliť, ak sa to dá takto priamo označiť, kým sa ti podarilo presadiť a napokon aj uspieť?


Raz som niekde čítala, že Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším počtom autorov na stotisíc obyvateľov. Tým chcem len potvrdiť, že spisovatelia na Slovensku to majú veľmi ťažké a až časom som si uvedomila, aké obrovské šťastie som mala, keď som sa stihla do povedomia čitateľov zapísať hneď prvou vydanou knihou Slzy predaných dievčat. Nespomínam si na žiadne komplikácie, vydavateľstvo mi nechcelo zmeniť polovicu príbehu, ani mená hlavných hrdinov, aj na nadpise sme sa rýchlo dohodli a vydanie knihy trvalo len niečo cez dva mesiace.



  • Mnohí tiež snívajú o tom, že sa stanú populárnymi a žiadanými autormi. Aký je tvoj recept na úspech? Čo by si odkázala tým, ktorí v tomto smere ešte len začínajú?


V tomto prípade viem poradiť len autorom beletrie a románov, lebo autorovi knihy o kvantovej fyzike asi len s ťažkosťami poradím o tom, ako pútavo popísať príbeh 😊. Mne osobne sa overilo investovať naozaj veľa času do prípravy knihy ako zháňanie a overovanie informácii. Potom sa riadim tromi zásadami, ktoré do svojich kníh zapracujem:

- Milostný a dojímavý príheh.

- Zaujímavé a šokujúce informácie, ktoré čitateľa obohatia a ktoré si vďaka mojej knihe možno zapamätá.

- Dej zaradím do inej krajiny, ktorú som navštívila, alebo aj keď nie, tak si o nej naozaj detailne všetko naštudujem.


  • Tvoje knihy sú na Slovensku mimoriadne obľúbené a fanúšikovia sa nevedia dočkať ďalšej, ktorá vyjde spod tvojho pera. Všetky sú plné emócií a rovnako aj životných lekcií a tvrdých skúšok, ktorým musia hlavní protagonisti každého tvojho príbehu čeliť. Odkiaľ zvyčajne čerpáš inšpiráciu? Ako vznikajú tvoje príbehy?


Dej mojich kníh vzniká tak, že si zvyknem vyzbierať od skutočných ľudí ich životné príbehy, ktoré pospájam do celku tak, aby z nich vznikol fiktívny príbeh založený na menších skutočných udalostiach. Keďže často cestujem, mám neskutočne veľa možností dostať sa k nápadom a ľudom, ktorí radi prezradia svoje, aj keď strastiplné životné skúsenosti.



  • Žiješ vo Viedni, no predsa tvoje knihy vychádzajú aj tu na Slovensku, ktorému si zostala verná aj naďalej, najmä mám na mysli tvojich slovenských fanúšikov. Ako by si zhodnotila podmienky pre autorov tu na Slovensku a v zahraničí, keďže s tým sama máš osobné skúsenosti? Tvoja kniha Slzy predaných dievčat vyšla v roku 2015 aj v nemčine. Je jednou z dvoch tvojich kníh, ktorá sa dočkala nemeckého prekladu. Uvažuješ o tom aj pri ďalších svojich knihách?


Keď porovnám možnosti autora na Slovensku a v zahraničí, tak som dlhoročným pozorovaním dospela k záveru, že Slovák skôr prerazí knihou na Slovensku, ako v zahraničí. Problém je v tom, že zahraničie je presýtené takzvanými vydavateľstvami na vlastné náklady, ktoré sú zamerané na svoj vlastný profit a nie na to, aby sa autor dostal do regálov kníhkupectiev. Niektoré praktiky by som skoro nazvala kriminálnymi a majú ďaleko od skutočného vydavateľstva. Autor musí mať naozaj šťastie, aby sa dostal do vydavateľstva, ktoré ho vydá bez toho, aby musel čokoľvek dopredu platiť. Ja osobne momentálne neplánujem ďalšie vydania kníh v zahraničí, ale situácia sa môže kedykoľvek zmeniť lákavou ponukou.


  • Vráťme sa ešte k tvojej prvotine. Román Slzy predaných dievčat sa okamžite po vyjdení stal hitom. Je to príbeh chudobnej polosiroty Malaye z filipínskeho mesta Manila, ktorej život prevráti na ruby spleť tvrdých rán. Otec-alkoholik ju predá mafii, ktorá obchoduje s bielym mäsom, a to iba niekoľko dní po tom, ako ju brutálne znásilnil jej nápadník. Úbohé 16-ročné dievča potom spolu s inými rovesníčkami prepašujú za katastrofálnych podmienok do Dubaja, v ktorom ju vydražia ako luxusnú spoločníčku. Ako vznikol tento príbeh? Čo ťa inšpirovalo k jeho napísaniu?


Túto knihu som napísala v poradí ako druhú, aj keď vyšla ako prvá, pretože vydavateľstvo Motýľ ju vydalo naozaj v rekordne krátkom čase, za čo som nesmierne vďačná. Príbeh vznikol v Dubaji, v jednom nákupnom centre, presnejšie na dámskych toaletách, kde som stretla Filipínku, ktorá sa starala o čistotu okolia. Zhrozili ma jej zjazvené ruky, preto som neodolala opýtať sa, čo sa jej prihodilo. Tá mi od dojatia, že sa zaujímam o jej osobu, rozpovedala príbeh, ako doma v Manile zbierala a triedila odpad na smetisku a i to, akým spôsobom sa do Spojených arabských emirátov dostala. Jej príbeh mi nedal pokoja, tak som zháňala ďalšie a následne vznikla kniha Slzy predaných dievčat.



  • Po tvojej prvej úspešnej knihe ti v tom istom roku (2014) vyšiel ďalší román Pakistanská princezná, ktorý v obľúbenosti nijako nezaostával za tým prvým a pozitívne ohlasy spokojných čitateľov na seba tiež nenechali dlho čakať. Slovenka žijúca vo Viedni prijíma lukratívnu pracovnú ponuku modelky do krajiny, ktorá na prvé počutie v každom naháňa nielen hrôzu, ale aj vyvoláva zimomriavky po celom tele. Napriek dobre mieneným varovaniam rodiny a priateľov odchádza plná očakávania do vzdialeného Pakistanu. Poslúžil ti pre charakter hlavnej hrdinky niekto skutočný? Nechávaš sa pri písaní inšpirovať svojim okolím, či reálnymi ľuďmi alebo je všetko zväčša výtvorom tvojej fantázie?


Ako som spomenula vyššie, Pakistanská princezná bola moja skutočná prvotina. Nemala som s písaním žiadne skúsenosti, tak som vsadila na istotu a hlavnú hrdinku som opísala svojmu obrazu. Keďže som bola v Pakistane a popísala som prakticky svoj vzhľad v deji príbehu, veľa ľudí si myslí, že ide o môj vlastný zážitok. Lenže ja to mojim drahým čitateľom zrovna neuľahčujem, pretože pri tejto knihe dávam každému možnosť domyslieť si, čo je môj príbeh a čo iba fantázia autorky... Toto malé tajomstvo dodáva príbehu štipku orientálneho korenia.


  • O rok neskôr (2015) prišla na svet tvoja tretia kniha Pakistanská pomsta. Je to opäť príbeh, ktorý hlavnú hrdinku zavedie do Pakistanu. Čím si ťa táto krajina získala? Prečo si sa rozhodla svoje príbehy zasadiť práve do tohto prostredia?


Počas písania príbehov z Pakistanu som mala nutkanie priblížiť túto krajinu bližšie k čitateľom, pretože som určite nebola ani prvá, ani posledná, ktorá voči tejto krajine prechovávala predsudky. Až keď som túto krajinu spoznala, uvedomila som si, že som jej krivdila. Samozrejme, v Pakistane stále existuje mnoho vecí, ktoré treba nutne riešiť, ale aj tak som pri spoznávaní ich kultúry bola očarená krásou určitých zvykov, oblečenia, šperkov, zariadenia. Spôsob stavania rodiny na prvé miesto ma dojímal azda najviac. Aj keď sú Pakistanci veľmi chudobný národ, vždy vedia pomôcť a pohostiť aj neznámeho v rámci ich možností.



  • Spomínaný rok, v ktorom prišla na svet tvoja tretia kniha, sa zrodila aj štvrtá – Rockové tango. Dá sa povedať, že si mala za sebou plodné obdobie, od tvojich začiatkov, v priebehu dvoch rokov. Slzy predaných die