Vynikajúca slovenská spisovateľka historických románov Jana Pronská si získala veľkú obľúbenosť na Slovensku i v Česku, kde sa jej knižky tešia nesmiernej popularite. Napísala už pekné množstvo kníh s jedinečným a pútavým príbehom zameraným na slovenský stredovek, a ich ústrednou témou nie je nič iné ako láska.
✬ ✭ ✮ ✯
☆ Janka, medzi čitateľmi si známa ako nekorunovaná kráľovná slovenskej historickej romance a tento “titul“ si si vyslúžila oprávnene. Patríš medzi spisovateľky, ktoré začali tento žáner presadzovať aj na Slovensku a slovenský i český milovníci kvalitných ľúbostných príbehov z historického obdobia sa do tvojich príbehov jednoducho zamilovali. Aké však boli tvoje začiatky? Kedy si sa začala venovať písaniu a samozrejme, kedy sa u teba zrodila myšlienka byť spisovateľkou?
★ Dejiny som milovala od detstva, knihy s historickou témou som jednoducho hltala po tuctoch, v múzeách som dokázala tráviť hodiny, návštevy hradov boli pre mňa už ako dieťa odmenou a nezmenilo sa to našťastie dodnes. Musím však priznať, že zo začiatku ma viac fascinovala história Francúzska, ona bola to prvé lákadlo a potešenie, doba kráľa Slnka, dvor a šľachta vo Versailles... hm... Tam to niekde začalo a s tým aj prvé historické pokusy, ktoré som napísala. Keď mi rodičia kúpili prvý písací stroj, nič lepšie sa mi nemohlo stať, už vtedy som dookola každému, kto bol ochotný počúvať, opakovala, že raz budem mať svoju vlastnú knihu. Niekedy v ôsmej triede na ZŠ som už mala napísaný prvý „veľký“ román, ktorého pokračovanie som s prestávkami písala počas celej strednej školy. Mám ho do dnes a má nejakých 750 strán.
Ten staručký stroj už bohužiaľ nemám, no nikdy neprestanem byť vďačná rodičom, že vo mne tú myšlienku podporili, poctivo čítali moje prvotiny, každý príbeh i všetky rukopisy a tak sa zrodila láska na celý život. Baví ma to a napĺňa. Z naivného detského sna sa stala skutočnosť, ktorá ďaleko predčila moje očakávania, veď čochvíľa bude na svete moja trinásta kniha a rodí sa ďalšia...
_
☆ Tvoje knižky sa zaoberajú slovenskými dejinami a históriou. Čím si ťa slovenská história získala? Odkiaľ čerpáš inšpiráciu pre svoje príbehy? Navštevuješ slovenské historické miesta, ktorými sa rada necháš podnietiť?
★ Námety a inšpirácie sú všade naokolo, každý vnem, starý šperk, hrad, zrúcanina, krátka zmienka o nejakej historickej skutočnosti môže zrodiť príbeh. Naučila som sa vnímať, precítiť, počúvať, pozornejšie čítať... Nikdy človek nevie, ako a kde príde ten správny impulz, myšlienka. Snažím sa ju zachytiť v počiatkoch a držať sa jej, nepustiť ju, rozvinúť. A čo sa týka našej slovenskej histórie, tak tá ma prekvapuje čím ďalej tým viac. Ako som už vyššie spomínala, najprv som sa obracala k tej zahraničnej, však samozrejme bola viac propagovaná, dostupnejšia, bolo o nej paradoxne viac informácii, viac kníh ako o tej našej, tá akoby neexistovala. Okrem Bátoričky, Mátúša Čáka a Jánošika som si ja, romantiky chtivá čitateľka, nevedela vybaviť nič, čo by stálo za zmienku a myslím tým niečo, za čím by bol zaujímavý príbeh, nie fakty.
A potom som navštívila Ľubovniansky hrad, na ktorom boli vystavené korunovačné klenoty. Neviem presne ako a kde sa to zlomilo, možno to bola sprievodkyňa, ktorá niečo spomenula, možno to boli iba tie kamene na kráľovskej korune, no keď som prechádzala popod hradnú bránu, príbeh Zlatníkovej chovanice bol na svete. Povedala som si, prečo nie, prečo nenapísať romantický príbeh z našej histórie, prečo ho neumiestniť na náš hrad, na naše územie?
A čím viac som pátrala a hľadala, tým viac úžasných vecí a faktov som nachádzala. Dnes môžem bez obáv a s potešením povedať, že naša história je rovnako úžasná a dobrodružná a romantická ako tá zahraničná, ak nie ešte lepšia. Baví ma odkrývať zabudnuté legendy, pripomínať hrdinov, ako napríklad v Rebelke, baví ma k faktom domýšľať atraktívny ľúbostný príbeh, vdýchnuť život zrúcaninám. Ak mám možnosť, rada si pozriem všetky tie miesta, ktoré opisujem v knihe, dotýkam sa hradieb, múrov, vecí / pravda ak mi to dovolia ) nechávam sa strhnúť atmosférou i tým, čo vidím, čo cítim. Bez toho by to snáď ani nebolo ono.
_
☆ Spod tvojho pera už vyšlo množstvo kníh, ktorými si si vyslúžila veľký obdiv a obľúbenosť čitateľov, a neustále vychádzajú nové s novými príbehmi a osudmi. Povedz, čo pre teba znamená písanie? A čo je tvojou najväčšou motiváciou?
★ Písanie je pre mňa absolútnym pôžitkom. Je to niečo, pre čo som sa narodila, niečo, ma fascinuje. Ten pocit, kde žijete dva životy odrazu, je neuveriteľný. Kým píšem, existujem v inom svete, cítim, vnímam, smejem sa, plačem, režírujem si svoj vlastný film. A je to skvelý relax a zároveň i moja osobná motivácia k tvorbe.
Samozrejme je tu aj druhý rozmer – čitatelia. Každý list, správa, komentár, recenzia, záujem. Neexistuje pre autora lepší a motivujúcejší impulz ako spokojný čitateľ. Keď si občas prečítam nejaké komentáre pod mojimi knihami, keď mi príde správa, mail, alebo rukou písaný list, keď prídu na besedu a hovoria so mnou, viem, že to písanie má zmysel a nie je to len moje potešenie, iba moja záľuba. Že tie príbehy niekomu, kto si ich prečíta, urobia radosť, potešia srdce i dušu, spríjemnia deň, oddýchnu si pri nich. Že si zo stoviek kníh vyberú práve tú moju. A za toto som vďačná.
_
☆ Píšeš o láske. V dobách minulých jej však nebolo vždy dopriate šťastné naplnenie. Ako ty sama vnímaš lásku v stredoveku, do ktorého sú zasadené tvoje príbehy? Aké to bolo obdobie pre človeka plného snov a ideálov? A samozrejme, najmä pre ženy túžiace po šťastí, hlavné hrdinky tvojich románov?
★ Píšem romantiku so šťastným koncom, a áno, oproti realite trochu zidealizovanú, priznávam, no uvedomujem si, že skutočnosť v stredoveku bola v drvivej väčšine na míle vzdialená tomu, čo sa čitatelia dočítajú v mojich knihách. Napriek tomu verím, že aj v temnom období sa našli výnimky a niekoľko silných žien a veľkých príbehov a práve tie sa snažím vložiť do svojich kníh. Ľudstvo sa v podstate nemení, mení sa iba doba a možnosti. Láska prežila v každom čase, od staroveku až podnes. Napríklad v stredoveku vznikli najkrajšie legendy, ľúbostné piesne trubadúrov a pevcov bavili ľudí na dvoroch i krčmách, kvôli láske sa viedli vojny, dobývali hrady, či už mala šťastný koniec alebo nie. Toto je moje vnímanie lásky a vzťahov v stredoveku.
_
☆ Na Slovensku pôsobíš ako spisovateľka už dlho. Aký je tvoj pohľad na súčasný knižný trh? Aké knihy si rada prečítaš? Si náročná pri výbere?
★ Prvá kniha mi vyšla v roku 2008 a zaujala, čomu som nesmierne rada a tiež tomu, že sa možnosti otvorili a knižný trh dáva šancu preraziť novým autorom rovnako ako to bolo umožnené mne. Na druhej strane si však myslím, že slovenský trh je malý na množstvo kníh, ktoré sa aktuálne vydáva. Niekedy som mala väčší prehľad o vydávaných knihách, no už sa v tom trochu strácam. Je ťažké vybrať si. Napriek tomu si rada prečítam knihy žánru, ktorý mám rada – historické, romantické, fantasy, príbehy z orientu i niektoré odporúčané bestsellery. Takže čítam všetko, čo ma zaujme.
_
☆ Okrem písania máš však aj veľmi blízko k umeniu. Čomu sa okrem vymýšľania nových príbehov venuješ? Čo ťa vie nadchnúť alebo pohltiť rovnako ako písanie?
★ Som tvorivý človek, ak nepíšem, vždy si nájdem niečo, čo ma napĺňa a zaujme. Učím sa a neprestanem dovtedy, kým sama sebe nedokážem, že som s výsledkom spokojná – či už je to práca s marcipánom alebo korálkovanie. Aktuálne sa však venujem maľovaniu, ku ktorému som sa vrátila rovnako ako k písaniu po niekoľkých rokoch, a rôznym technikám výtvarnej tvorby. Učarovala mi maľba sprejom, ale aj akryl na plátne. Do obrazov vkladám rovnako ako do písania všetky pocity i vášeň. Všetko čo robím, robím naplno.
_
☆ Janka, ako spisovateľka si veľmi obľúbená a väčšina tvojich fanúšikov vždy netrpezlivo čaká na ďalšiu tvoju knihu. No stretla si sa niekedy okrem priaznivých reakcií aj s negatívnym postojom alebo dokonca neprajnosťou? Ako zvládaš tlak okolia, ktorý je na teba, ako na známu autorku určitým spôsobom vyvíjaný? Ako si sa naučila čeliť náročnejším situáciám?
★ Samozrejme stretla, najmä v začiatkoch, hoci musím povedať, že tých negatívnych reakcii, alebo neprajnosti bolo podstate menej a stále je. Našťastie. Človek sa to časom naučí prepúšťať, prípadne brať s nadhľadom. Ľudia sú rôzni, ako sa hovorí - koľko ľudí, toľko chutí. Mám už dosť rokov i životných skúsenosti na to, aby som žila svoj život či už súkromný alebo profesijný pre seba a podľa seba, nie podľa priania iných.
_
☆ Tvoj talent, pútavé príbehy a vynikajúci štýl sú inšpiráciou pre mnohých začínajúcich autorov. Oslovili ťa už niekedy s prosbou o radu alebo zhodnotenie ich doterajšej práce? Čo by si poradila ľuďom, ktorý snívajú o tom stať sa spisovateľom?
★ Ďakujem za uznanie, veľmi ma to teší. Áno, píše mi množstvo začínajúcich autorov, prešla som niekoľko rukopisov podľa možností a času, snažím sa poradiť ak v príbehu vidím potenciál, hoci pripúšťam, že v poslednom čase je toho oveľa menej, jednoducho nestíham, čo by som ako chcela. Aj keď ma to mrzí. Viem ako sa cíti začínajúci autor, sama by som v minulosti veľmi uvítala takúto možnosť. Ak sa dá však pomôžem radou.
A čo by som poradila: písať, písať, písať, a nevzdávať to ani po prvom, druhom či piatom pokuse. Ak sa to má stať, tak to bude, zvlášť, ak máte talent, dobrý štýl, atraktívny príbeh a potenciál zaujať čitateľa a koniec koncov aj vydavateľa.
_
☆ Ako autorka románov odohrávajúcich sa v období slovenského stredoveku, je pre teba náročné nájsť potrebné historické zdroje nevyhnutné k napísaniu príbehu? Odkiaľ zvyčajne čerpáš historické skutočnosti? Predchádza aj v tvojom prípade napísaniu knihy dlhé štúdium konkrétneho obdobia a udalostí?
★ Podstatný je pre mňa v prvom rade príbeh, ktorý je zväčša inšpirovaný nejakou historickou udalosťou, na ktorú som či už náhodou alebo cielene narazila a oslovila ma tak, že ma k tomu napadol dobrý príbeh. Až potom pátram ďalej. Niektoré udalosti a fakty sa dajú vyhľadať, dopátrať sa k nim v encyklopédiách, na internete, niektoré však už nie sú prístupné, zapadli časom.
Počas písania mám okolo seba množstvo kníh, overujem si fakty, snažím sa, aby príbeh pôsobil vierohodne, aby sa skutočné historické postavy vyskytovali v príbehu v súlade so svojou dobou, aby sa hrady a rody na nich sídliace skutočne prelínali, bez toho to jednoducho nejde a tým ostatným som už presiahla za tie roky skrz na skrz, nerobí mi problém pracovať s bežnými vecami ako sú napríklad jedlo, šaty, zbrane, remeslá, zvyklosti v tom ktorom období. No vždy hovorím, píšem romantiku oblečenú do historických šiat, nie faktografiu ani učebnice. Istá dávka fantázie je v tomto prípade dovolená.
_
☆ Na svojom konte máš už krásne množstvo kníh z čoho je jasné, že ťa múza nikdy neopúšťa. Je pravda, že spisovateľ pri písaní žije zároveň so svojimi postavami? Rovnako tak, že každej postave odovzdáva niečo zo seba?
★ V podstate je to tak, iba s malým rozdielom, že nie priamo do postáv a ich vlastností, skôr je to precítení, o slovách, o myšlienkach, o tom, čo odovzdávam zo seba. Chcem aby mal čitateľ dobrý pocit, prežil niečo pekné, niečo čo ho osloví hlboko vnútri duše. Netajím sa tým, že moje pocity sa pretavia do príbehu, keď som smutná, nahnevaná, tak to spolu so mnou prežívajú i postavy, keď som veselá a šťastná tiež. Možno aj preto sú moje knihy plné rôznych emócii, lebo aj ja ich s nimi prežívam.
_
☆ Každá tvoja knižka je svojská a jedinečná. To isté platí aj pre hlavné hrdinky, ktorými sú obyčajne krásne a odvážne ženy. Nechávaš sa inšpirovať charakterom skutočných historických postáv alebo svojim hrdinkám naopak, dávaš niečo zo seba? Sú akýmsi odrazom tvojej vlastnej predstavy spravodlivej, silnej a zároveň láskavej ženy?
★ Je to rôzne, podľa toho ako si to príbeh žiada a zároveň je to aj trochu cielené. Veď kto by chcel čítať o nejakej nevzhľadnej utrápenej duši, ktorá by nemohla, nechcela zabojovať o svoje šťastie, prežila by svoj tragický osud bez toho, aby sa pokúsila niečo zmeniť? Moje knihy sú povestné aj tým, že hrdinky sú silné osobnosti, ktoré majú odvahu, postavia sa tradíciám, zákonom i osudu a celým príbehom sa nesie nádej, že napriek akýmkoľvek životným tragédiám môže prísť šťastný koniec. A to milujem.
_
☆ Slovensko má množstvo krásnych a očarujúcich historických miest a pamiatok. Sama netajíš, že ich s veľkou obľubou navštevuješ a spoznávaš. Máš k nejakému z nich obzvlášť blízky vzťah alebo si ťa získalo svojim historickým príbehom?
★ Mojim najobľúbenejším je Ľubovniansky hrad, už jeho samotný názov evokuje lásku – ľúbosť, okrem toho, že je krásny architektonicky, má pohnutú minulosť. Už niekoľkokrát som sa neubránila tomu, aby som ho vo svojich knihách aspoň nespomenula.
_
☆ Zväčša každý človek má svoje životné heslo, resp. motto, ktoré mu behom života určitým spôsobom pomáha posúvať sa ďalej. Ako je to v tvojom prípade?
★ „Nikdy sa nevzdávaj svojich snov.“ – pretože tie sa plnia, ak človek naozaj niečo veľmi chce a niečo preto urobí, nečaká, tvrdo na sebe pracuje, dokáže veľké veci. Riadim sa tým od detstva a verím v to. Som toho živým príkladom.
_
☆ Pracuješ momentálne na niečom? Alebo na čo sa môžeme tešiť v budúcnosti?
★ Aktuálne som dokončila príbeh s názvom Janičiarova žena, ktorý vyjde v novembri, dúfam, že sa čitateľom bude páčiť a už začínam písať ďalší s pracovným názvom Zlaté rúno, no zatiaľ je len v plienkach.
_
☆ Máš nejaké svoje obľúbené miesto, kde rada tvoríš? Uprednostňuješ skôr samotu a ticho alebo ti nevadí spoločnosť či hudba? Aké sú tvoje tzv. spisovateľské rituály (niečo čo pri tvojom písaní nesmie chýbať)? Pri čom alebo kde sa ti dobre tvorí?
★ Nemám nejaké zvláštne rituály, keď to na mňa príde zasadnem kdekoľvek, aj v obývačke pred telkou a píšem. Keď som v príbehu, môže okolo mňa zúriť búrka, je mi to jedno.
_
☆ Láska je odkazom tvojich kníh a tým najväčším, ktorý môžeš svetu venovať. Prečo si sa rozhodla písať práve v jej duchu? Je to vydrenie tvojej romantickej duše alebo sa snažíš čitateľom objasniť jej nevyhnutnosť a nahraditeľnú dôležitosť v živote každej živej bytosti? Prezraď o tom viac.
★ Láska v akejkoľvek forme v živote každého človeka je bytostne dôležitá, bez nej je človek chudobný, prázdny, zvlášť v dnešnej dobe. Mám šťastie, že sa mi jej dostáva plným priehrštím a odovzdávam ju ďalej prostredníctvom svojich kníh. Najviac ma teší to, že aj niektorí čitatelia, ktorí tento žáner nemusia, si moju prečítajú a zostane im napriek určitej nedôvere dobrý pocit, obohatí ich dušu a srdce, podľahnú nielen histórii a faktom, ale aj príbehu lásky sálajúcej z knihy, a nájdu si ďalšie. A potom je tu ešte ďalší rozmer. Píšem historické romance s dobrým koncom, lebo súčasnosti, všednosti, krutosti, podvodov, tragédií je všade naokolo plno. Každý, alebo aspoň väčšina ľudí, tak ako aj ja, potrebujeme na chvíľu uniknúť, oddýchnuť si, preniesť sa niekam inam, do iného času, priestoru, zabudnúť na starosti, smútok, stres.
_
☆ Máš k niektorej so svojich kníh nejaký špeciálny vzťah alebo si všetky ceníš rovnako? (Pokiaľ áno, ktorá je to a prečo.)
★ Mám rada všetky svoje knihy, no najvrúcnejší vzťah mám k Zlatníkovej chovanici, pretože bola prvá, premenila moje sny na skutočnosť, otvorila cestu ďalším. Skrátka je to tak.
_
☆ Umelec - spisovateľ, maliar, sochár, herec, atď. Každý z nich môže využiť svoju tvorbu ako interpretáciu samého seba, či ako odkaz širokému okoliu. Vkladáš aj ty do svojich príbehov niečo, čo môže čitateľ nájsť medzi riadkami? Hodnota a vzácnosť lásky tvojimi príbehmi priam presakuje, rovnako ako túžba po šťastí a krutosť stredoveku. Ako svoje knižky vnímaš ty sama?
★ Vnímam ich ako svoje deti, ako dar, ako kúsok seba a zároveň ako spôsob vyjadrenia sa. Sú pre mňa mostom medzi súčasnosťou a minulosťou, sú prácou i zábavou. Sú tým, čo mám rada, čo rada čítam, čo obdivujem a posúvam to ďalej. Naša minulosť, naše dejiny, naše múzeá a hrady sú plné príbehov našich predkov, no ak sa mi podarí aspoň čiastočne odkryť tajomstvá časov minulých, prerozprávať ich formou ľúbostného príbehu, priniesť kúsok lásky a pohody čitateľom, je to navyše úžasný pocit spokojnosti. A to je to, čo ma napĺňa.
✬ ✭ ✮ ✯
_
A ešte jedna spomienková foto na záver. :)
