Luci Č.
Už o mesiac sa dočkáme pokračovania úspešného románu Izabela a jej lásky od talentovanej slovenskej autorky. Eva Ava Šranková len pred nedávnom prezradila, že Izabelin príbeh bude pokračovať v jej najnovšom románe Izabela ... a smrť šepká o láske...
Práve pri tejto príležitosti som sa ju rozhodla vyspovedať a dozvedieť sa viac o pripravovanej novinke, na ktorú už netrpezlivo čakám, rovnako ako mnoho ďalších fanúšikov jej kníh.
Evka, príbeh o Izabele - jedinečnej a silnej žene, hrdinke tvojho románu Izabela a jej lásky pokračuje v tvojej najnovšej knihe, ktorá vyjde už čoskoro. Ako veľký fanúšik tvojej tvorby sa už neviem dočkať, a bezpochyby nie som jediná. Čo osud pripravil Izabele tentoraz? O čom je kniha Izabela ... a smrť šepká o láske...?
- Ďakujem, Lucka, je mi potešením. :-) Spojili nás písmenká a radosť z napísaného v nás pretrváva už niekoľko rokov. Teší ma, že som mala možnosť ťa spoznať aj naživo – si človek s veľkým srdiečkom.
- O čom je Izabela? Predsa o láske a o vášni, ale aj o smrti a znova o láske, avšak aj o ambíciách mocných. Je to príbeh o žene vzbudzujúcej vášne mnohých mužov. Osud sa s Izabelou nikdy príliš nemaznal, napriek tomu naň nezanevrela. Možno niečo málo prezradí aj anotácia knihy:
Po strastiplných udalostiach, ktoré ovplyvnili život Izabely de Vosges, hlavná hrdinka prišla na to, že iba vášeň na vzťah nestačí. Sklamaná láskou, odvrhnutá milovaným mužom, našla šťastie po boku toho, ktorý ju po celý čas oddane ľúbil.
Avšak osud má s ňou iné plány... Keď sa už zdá, že Izabelino šťastie sa naplnilo, že svoj život prežije s dcérkou a s mužom, ktorý ju neskonale miluje, zasiahne ju novou krutosťou.
Sudba však ešte nepovedala posledné slovo. Nájde Izabela nakoniec svoje šťastie? Získa si ľúbosť muža, ktorého stratila nemilosrdnou hrou osudu? Bude jej dopriate milovať a byť milovanou?
Tvoje knihy okrem samotného príbehu zachytávajú tiež udalosti či významné osobnosti tej doby. Na pozadí akých historických udalostí sa dej odohráva? S akými postavami minulosti sa čitateľ v príbehu stretne?
- Dejiny a historické reálie vôbec tvoria podstatu mojich príbehov. Fascinuje ma doba, v ktorej moji hrdinovia žijú. Stredoveká architektúra budov či nábytku a použité materiály sú úžasné, rovnako úchvatné sú strihy šiat ušité z najrozmanitejších látok. Stredoveká kuchyňa je tiež pestrá, vôbec nie chudobná, a jedlá, o ktorých vo svojich románoch píšem, sa naozaj varili. Pri písaní som nadobudla toľko poznatkov! Som vďačná za to, že mi je umožnené neprestajne sa vzdelávať, šťastná, keď sa mi do príbehov podarí vložiť stovky drobností a vytvoriť tak celistvosť, ktorá knihám dodáva punc originality a pridáva im na dôverihodnosti. Z maličkostí, ako je napr. farba nevestiných šiat – koľkí z nás napr. vedia, že svadobné rúcho bolo vo väčšine prípadov ušité z modrého hodvábu –, zo šperkov – drahokamy boli veľmi dôležitou súčasťou róby, pretože každý z nich niečo symbolizoval –, ale aj z jedla – na svadobnom stole nesmeli chýbať koláče, ktorých podávanie na svadbách má pôvod už v samotnom Ríme, kde sa nad hlavou nevesty lámal bochník kysnutého chleba, aby bola plodná –, či z latinčiny vloženej do textu, a mnohého iného, sú vyskladané moje príbehy. Ľudia na ošetrenie hnisavých rán používali plesnivý chlieb či syr – vedeli sme však o tom, že už v 11. stor. Lekárska akadémia v Azerbajdžane predpisovala chorým preparáty z plesní na vnútorné užitie? Penicilín objavil v 1928. Fleming, prvý raz ho vyrobili v 1944., no ľudia už v 11. storočí odoberali z nepokrytých lebiek ľudí, ktorí dlho ležali v márnici, akýsi mach a pridávali ho do liečiv. Bolo nám známe, že pri poľovačkách bola žena vylúčená z honu na veľkú zver? Z mojich kníh sa čitateľ dozvie, ako cirkev ovplyvňovala myslenie ľudí, nazerá na jej postavenie v spoločenstve. Je toho mnoho. Všetko, o čom by som tu chcela napísať, sa sem nezmestí, nie je na to priestor. Tí, ktorí poznajú moju tvorbu, nepochybne vedia, o čom hovorím. -:)
- Vrátim sa však k Izabele: Dej románu Izabela ... a smrť šepká o láske... sa odohráva na pozadí veľkých historických udalostí pätnásteho storočia, ktoré sa do dejín stredovekej Európy zapísali krvou. V Anglickom kráľovstve sa začína vojna, ktorú poznáme pod názvom „Vojna ruží“ a Izabela sa stáva jej účastníčkou.
- Zo známych postáv minulosti sa čitateľ stretáva s Reném ď Anjou, ktorého pozná ako vojvodu lotrinského, s jeho druhou ženou Jeanne de Lavale a tiež s Margarétou Anjouovskou, Reného dcérou, ktorá ako manželka anglického kráľa Henricha VI. bola na príčine, že sa v Anglicku rozpútala občianska vojna. Richard Plantagenet, vojvoda z Yorku bol Margarétiným úhlavným nepriateľom, rovnako ako jeho verní: syn Eduard, gróf z March; Richard Neville, gróf z Warwicku a jeho otec Richard Neville, gróf zo Salisbury (Yorkov švagor) a mnohí iní. Svoju rolu v príbehu zohrá vojvoda Jean ď Alencon, ktorý sa svojimi (vý)činmi tiež zapísal do histórie.
Izabela je žena, ktorej cesta za šťastím bola kľukatá a plná prekážok. Zdá sa, že aj teraz bude musieť o šťastie a lásku bojovať. Je to rozhodne výnimočná ženská hrdinka, napriek nepriazni osudu naďalej bráni právo na vlastné šťastie, nevzdáva sa a čelí prekážkam. Ako by si opísala Izabelinu osobnosť? V čom podľa teba tkvie jej sila a nezlomnosť?
- Izabela... zmyselná a éterická. Izabela, ktorej hriechom bolo len to, že priveľmi milovala. Láska je to, čomu podriadila svoj život a Láska je to, čo ju ničí.
Dej príbehu sa odohráva v 15. storočí. Aké bolo podľa teba toto obdobie? Najmä pre ženy, ktoré v tejto dobe nemali takmer nijaké práva. S čím sa museli vyrovnať? Izabela síce zastávala určité miesto v spoločnosti, predsa sa však i ona musela podriaďovať, vinou vlastného pohlavia, ktoré bolo považované za menejcenné v porovnaní s mužmi.
- Už Vergílius (rímsky básnik žijúci v r. 70 – 19 pred Kr.) povedal, že žena je vždy čosi vrtošivé, menlivé. Ako sa k žene asi správala stredoveká spoločnosť, keď jej pohľad bol výlučne sústredený na muža? Už len tá predstava nie je lichotivá, však?
Osudom stredovekej ženy nebolo prežiť vlastný život, musela sa podriadiť záujmom svojho rodu a po sobáši rodu svojho manžela. Jej úlohou bolo v prvom rade zabezpečiť pokračovanie rodu. Dokonalá žena bola plodná, zbožná, cnostná a, pravdaže, poslušná.
Ideálom stredovekej ženy bola rehoľníčka.
Tünde Lengyelová vo svojom diele Život na šľachtickom dvore na str. 29 píše: „Preto opakovane vravím, že povinnosťou bohatých a šľachtických žien je sedieť doma, žiadna potreba ich nenúti k tomu, aby sa hore-dole špacírovali. Pretože obyčajná alebo chudobná žena, ak vyjde z domu, ide si zarobiť na chlieb a potravu. Ale šľachtická žena, ak vyjde von, hľadá len zábavu a potešenie“ – napísal vo svojej práci Horologii principum Antonio Guevara, spovedník španielskeho kráľa Karola V.
Nuž ženy vo všeobecnosti nemali takmer nijaké práva – história však pozná svetlé výnimky a nie je ich málo. Spomeňme aspoň niektoré:
Jedným z príkladov je u nás (ne)známa Anna Tárczayová (Toryská), ktorá ako mladá vdova odmietla ďalšie výhodné ponuky na sobáš a postavila sa na čelo protihabsburského odboja na východe Slovenska. O tejto výnimočnej žene, nepoddajnej bojovníčke podporujúcej protikráľa, ktorá nemala v úmysle vydať bez boja svoje pevnosti, píšem vo svojej knihe Anna – Šarišská amazonka.
Izabela Lotrinská tak veľmi milovala svojho manžela Reného ď Anjou, že keď sa dostal do zajatia, postavila armádu a stojac v jej čele, vydala sa mu na pomoc.
Jolanda Aragónska – kráľovná štyroch kráľovstiev – zohrala počas storočnej vojny nemalú úlohu v politike Francúzska. S jej pomocou sa podarila korunovácia Karola VII., napokon, bola veľkou podporovateľkou Johanny ď Arc – Panny Orleánskej.:)
O Blanke Kastílskej, manželke Ľudovíta VIII. a matke Karola I. – zakladateľa dynastie Anjouovcov – sa tvrdilo, že má v srdci ženy odvahu muža.
Z plodnosti Márie Uhorskej, neapolskej kráľovnej – starej matky Karola Róberta – a manželky Karola II. Chromého, pochádza moc anjouovského rodu. Dcéra kráľa, manželka kráľa, matka a stará matka kráľov a kráľovien sa až do svojej smrti (a dožila sa vysokého veku) aktívne zapájala do politiky a bola dobrou radkyňou svojich detí.
História pozná nemálo žien, manželiek, dedičiek kráľovstiev, ktoré v tom či onom boli veľmi činné. A tak je to dobre.
Kde sa odohráva dej príbehu? Zavedieš čitateľa aj na nejaké známe miesta či lokality?
- Príbeh začína v Taliansku, čitateľ sa však vzápätí ocitá vo Francúzsku, neskôr v Anglicku. V románe je spomínaných viacero známych miest. Osobne mi však najviac učarovala Normandia a potom Paríž - prameň vzdelanosti, ležiaci na oboch brehoch majestátnej Seiny.
Román Izabela a jej lásky, ktorý prvýkrát vyšiel rozdelený do dvoch dielov: Izabela - Láskou spútaní a Izabela - V tieni Notre-Dame, bol tvojou prvotinou. Teraz je tu však voľné pokračovanie tejto vynikajúcej knihy. Čo ťa inšpirovalo k tomu, aby Izabelin príbeh pokračoval? Mala si takýto zámer už od začiatku?
- Ale vôbec nie! Keď som písala oba diely, písala som ich s jasným úmyslom: príbeh nesmie vyznieť klišéovito. Od začiatku mi bolo jasné, ako všetko dopadne, a najmä prečo. Skončí dobre, ibaže pre koho?! Izabela v podstate v sebe nesie akési posolstvo: Nie je Láska ako Láska. Stojí láska nad hrdosťou a cťou, alebo nie? Ak áno, ktoré z toho je to, čo je správne? Sme schopní odpustenia?, ak áno, do akej miery? A vôbec, možno milovať bez miery? Moralizujem? Viem, ale aj také sú moje knihy...
- K napísaniu pokračovania ma priviedli čitatelia – bolo ich veľa a chceli viac a ja som využila túto možnosť. Začať nebolo vôbec ťažké, ako zvyknem vravieť: Izabela žije a bude žiť vo mne naveky...
V románe Izabela ... a smrť šepká o láske... sa stretneme s postavou Bentranda, ktorého sme mali možnosť spoznať už v prvej knihe. Kto to je? Aký je jeho vzťah k Izabele?
- Môže niekto milovať väčšmi ako Bentrand? Jeho láska je prostá, úprimná a trpezlivá. Bentrand je muž, ktorý pre Izabelu bol ochotný nielen žiť, ale aj zomrieť. Je to muž, ktorý stál po jej boku v najťažších chvíľach jej života. Videl ju smiať sa, ale aj plakať. Postava Bentranda Veraldiho je silná, aj keď to tak možno hneď nevyzerá. Bentrand, verný služobník kráľa, je v prvom rade priateľ, potom milenec a napokon manžel. Bentrand je niekto, kto Izabelu po celý čas držal a nepustil, a Izabela ho ľúbila. Ich vzťah bol v podstate krásny, ale chýbala mu vášeň a ako vieme, Izabela srdcom i telom patrila už inému mužovi...
Ústrednou témou tvojich kníh je láska. Aká dôležitá je pre Izabelu? Čo všetko je ochotná pre ňu podstúpiť?
- Láska je všetko...
Je to najdôležitejší cit nielen v živote Izabely. Pre lásku bola a je ochotná podstúpiť všetko – doslova a do písmena. Zasvätení vedia, a tí, ktorí sa k románu dosiaľ nedostali, stále majú možnosť si ho prečítať.:)
Ako uvádza samotná anotácia knihy, príbeh je trochu romancou, a tak trochu tragédiou. Aké pocity si prežívala pri jej písaní?
- Emócie – silné, ale to sa nedá popísať, to treba zažiť. A možno ani nie, možno postačí knihu iba prečítať a pozorný čitateľ pochopí, resp. odžije so mnou. Možno ucíti zimomriavky, ktoré som cítila ja, keď som román čítala, a to bude dobre, lebo pre mňa sú znamením, že ten ktorý príbeh za niečo stojí, že sa oplatilo ho takto napísať.