Najnovšie príspevky

BLOG

ČLÁNKY

  • Luci Č.

ROZHOVOR: Autor Vojtech Beniczky: Inšpirujem sa nielen reálnymi situáciami, ale aj reálnymi ľuďmi



Vojtech Beniczky je obľúbený a talentovaný slovensky spisovateľ, autor kriminálnych románov, ktorý debutoval v roku 2016 knihou Stvorená objasňovať zločin. Práve v nej sa čitatelia po prvýkrát stretli so svojráznou súkromnou detektívkou Paulou Santorisovou, bývalou policajtkou. Práve ona je ústrednou postavou Vojtechových kníh.


V súčasnej dobe má na konte tri úspešné knihy, ktoré sa zaslúžene tešia obľube u milovníkov tohto žánru. Ako však sám prezradil v rozhovore, je na čo sa tešiť aj v budúcnosti.


 



  • Vojtech, ako spisovateľ ste začali svoju kariéru na slovenskej literárnej scéne v roku 2016 debutom Stvorená objasňovať zločin. Je to kriminálny príbeh s vyšetrovateľkou Paulou Santorisovou, ktorá sa usiluje nájsť agentúru, ktorá by jej zverila prácu súkromného detektíva. Prezraďte, čo vás podnietilo napísať tento príbeh?


Prišlo to akosi samé. Na jar roku 2015 na liečení v Nimnici. Pri prechádzkach mi v hlave skrsol príbeh, z ktorého o rok neskôr vznikla moja prvá kniha. Veľkú zásluhu na zrode tejto postavy, má moja dcéra Paulínka, po ktorej má hlavná hrdinka aj meno. Ale inak je čisto výplodom mojej fantázie, keďže dcéra mala v tom čase len sedem rokov. Napriek tomu zamaskovaná stvárnila na titulke prvej knihy Paulu Santorisovu.



  • V predošlej otázke sme sa venovali vzniku vašej prvotiny. Ako to však bolo s vami celkom na začiatku. Ako ste sa dostali k písaniu? Vždy ste túžili po tom, že raz napíšete vlastnú knihu a zaradíte sa tak medzi ostatných slovenských autorov?


V roku 2014 som dosť vážne ochorel, strávil som niekoľko nezabudnuteľných dní na „jiske“. Vlastne vtedy prišiel ten impulz. Dovtedy som sa pokušeniu písať úspešne vyhýbal, nepoznal som osobne žiadnych autorov a o drvivej väčšine som sa dozvedel až v roku 2016 po dopísaní mojej prvej knihy, keď som začal používať Facebook.

No späť k začiatkom. Cez Vianoce a na Silvestra som mal prísnu diétu. Ale tešil som sa, že žijem, zároveň som si však uvedomil, že možno už ani nestihnem, to čo som si vždy odkladal na neskôr. Že raz o sebe napíšem knihu. Kedysi mal taký plán aj môj otec, no roky leteli, otec zostarol a na písanie mu nezostali sily. Možno podvedome preto prišiel ten impulz práve vtedy. Ale na písanie príbehu o sebe som sa necítil ani náhodou.




  • Ako by ste zhodnotili vaše začiatky, keď sa na to teraz tak spätne pozeráte? Bolo náročné presadiť sa a vôbec vydať vlastnú knihu?


Musím si zaklopať, ale ja som mal šťastie, že som vtedy natrafil na Petra Hofereka, ktorý práve založil nové vydavateľstvo a prejavil záujem o môj rukopis. Kniha Stvorená objasňovať zločin, tak vznikla od odoslania rukopisu, po tlač, za štyri mesiace.



  • Vo svojej tvorbe sa venujte detektívnemu žánru. Na svojom konte máte niekoľko úspešných kníh a len pred nedávnom vám vyšla čerstva novinka Stopy v snehu. Vaše príbehy sa vyznačujú tým, že riešenie kriminálnych prípadov citlivo kombinujete so súkromným životom hlavnej postavy. Odkiaľ zvyčajne čerpáte inšpiráciu? Ako vznikajú vaše príbehy?


Vznikajú spontánne, počas písania jednej knihy stihnem nazbierať materiál na ďalšiu. Dej je vždy fiktívny, ale často sa inšpirujem reálnymi situáciami. Napríklad, keď som písal knihu Stvorená objasňovať zločin, preletel nado mnou pri Trnávke veľký vojenský vrtuľník a mal som pocit, že som jeho posádku zaujal, lebo sa vrátil. Manévroval pomerne nízko nad mojou hlavou a nebolo to nič príjemné, bál som sa, že sa na mňa zrúti. Chvíľu trvalo, kým znova odletel. Keď som sa spamätal z toho šoku, už som vedel, že do príbehu musím zakomponovať akciu s takým vrtuľníkom a aj som tak urobil. Silné osobné zážitky používam vo všetkých svojich príbehoch. Do knihy Stopy v snehu, som dal pohreb mladého dievčaťa a pocity som opísal z pohrebu kamaráta, ktorý mi v mladosti zahynul pri autonehode.




  • Tým, že venujete značný priestor citovému a súkromnému životu hlavných postav sa čitateľom ponúka myšlienka, či sa pri písaní nechávate inšpirovať reálnymi ľuďmi. Alebo zvyčajne sú charaktery postav výtvorom vašej fantázie?


Inšpirujem sa nielen reálnymi situáciami, ale aj reálnymi ľuďmi. Najmä pri druhej knihe Zločin v uliciach, som charaktery záporných postáv, čerpal z reálnych ľudí, s ktorými som vyrastal na sídlisku. Dnes sa už obklopujem len ľuďmi, ktorí mi pri písaní slúžia ako pozitívni hrdinovia.




  • Svet je presýtený zločinom a kriminalita je za každým rohom. Pre väčšinu je to nepríjemná skutočnosť, no je súčasťou reality v ktorej žijeme. Pre autora však môže byť i cenným zdrojom inšpirácie. Ako je to vo vašom prípade? Zachytávate vo svojich kriminálnych románoch aj nejaké skutočné prípady?


Bol som dieťa ulice so všetkým, čo k tomu patrí. Zažil som situácie vďaka, ktorým viem dôveryhodne opísať výsluch i zatýkanie. A dodnes sa pohybujem medzi bežnými ľudmi, auto používam len ojedinele, chodím peši po uliciach, využívam MHD a v neposlednom rade – bývam vo Vrakuni. Inšpirácia mi nechýba.



  • V roku 2017 bol jeden z vašich príbehov vydaný aj v knihe Vražedná sedmička, kde sú zoskupené detektívne a kriminálne poviedky od niekoľkých známych slovenských autorov. Ako ste sa dostali k tomuto projektu? Čím ste doňho prispeli vy?


Do Vražednej sedmičky som prispel poviedkou Zlatý delfín, ktorá mi skrsla v hlave počas prechádzky s dcérou, po lesoch na Záhorí. Blízko majú moji rodičia chalupu. Zakomponoval som do nej verne prostredie aj miestneho čudáka, s ktorým sa skamarátil môj otec, len vraždu som si vymyslel. Oslovil ma už spomínaný Peter Hoferek. Už predtým jeho vydavateľstvo vydalo zbierku poviedok Muži verzus Ženy, do ktorej som prispel poviedkou: Mali to byť dva dni plné rozkoše. Je to poviedka s detektívnou zápletkou a nečakaným koncom, o mladej žene s malým synom, a o napravenom gaunerovi, ktorý sa rozhodol zmeniť svoj život k lepšiemu. Lenže znova zišiel z cesty, našiel si milenku a to sa pre neho stalo osudným.

Poviedky píšem veľmi rád a verím, že sa k ich písaniu ešte niekedy vrátim.




  • Váš druhý román Zločin v uliciach, ktorý sa narodil v roku 2019, si právom získal veľmi pozitívne ohlasy spokojných čitateľov. Dej príbehu sa odohráva v Bratislave a hlavnou hrdinkou je 33-ročná bývalá policajtka, ktorá sa ako držiteľka licencie súkromného detektíva snaží pomáhať svojim priateľom, ktorí sa dostanú do problémov. Nie je to nikto iný ako Paula Santorisová, ústredná postava vašej prvej knihy. Čo ponúka tento príbeh čitateľom, ktorí ho ešte nečítali? Ako vznikal?


Zločin v uliciach je o praktikách typických bratislavských gangstrov, ktorým boli obyvatelia Bratislavy, bohužiaľ neraz vystavení. Celý dej som si vymyslel, ale veľa z toho, čo som opísal sa mohlo pokojne udiať bez toho, aby som o tom vedel. Nečerpal som však zo spovedí žiadnych bývalých zločincov. Na to mám príliš veľkú predstavivosť a potrebujem to zo seba dostávať von. Príbeh vznikal ako som už spomínal, ešte pred dokončením mojej predošlej knihy. Vždy to tak je.



  • Vaša najnovšia kniha Stopy v snehu vyšla len nedávno. Čitateľ sa v nej opäť stretáva so svojráznou vyšetrovateľkou Paulou. Myslím, že je na mieste opýtať sa, či vám pri tvorbe jej charakteru poslúžil niekto reálny? Hoci som vám podobnú otázku kládla už vyššie, čitateľov určite zaujíma, ako je to s hlavnou postavou vašich kníh.


Inšpiroval som sa viacerými reálnymi ženami. Poznal som zarytú rockerku aj vášnivú motorkárku a moja dcéra mala v krúžku trénerku bojových umení. Tak som ich pospájal dokopy a vznikla Paula Santorisová. Pôvodne sa ale mala volať inak, no moja dcéra, ktorá vtedy chodila do prvej triedy sa ma opýtala, že prečo sa nemôže volať ako ona? A mne sa to zrazu videlo ako dobrý nápad, tak som ju už v takmer dokončenom románe premenoval. Len tá zmena hlavnej postavy na štyristo stranách rukopisu bola trocha náročná.



  • Anotácia vašej najnovšej knihy napovedá, že sa jedna o zaujímavý a nepochybne kvalitný príbeh. Vaši verní fanúšikovia určite siahnu po vašom románe bez zaváhania, no sú aj takí, čo sa s vašou tvorbou ešte bližšie nezoznámili. Čo im tento kriminálny príbeh môže ponúknuť? Na čo sa môžu tešiť?


Kniha Stopy v snehu sa trocha odlišuje od predošlých. Najmä tým, že v ňom už nevystupuje toľko gangstrov. Príbeh sa odohráva v roku 2013 a predsa len tých viditeľných gangov sme vtedy mali v Bratislave už menej. Ale nemohol som si odpustiť aj takú postavu, tie k Hlavnému mestu jednoducho patria. Je to ale o čosi viac detektívny príbeh. Tím kriminalistov a samozrejme aj Paula Santorisová, pátrajú po zabijakovi s brokovnicou. Počas deja je Paula, ako obvykle vystavená nejednému nebezpečenstvu a kriminalistom do vyšetrovania zasahuje vyššia moc. Ale viac by som naozaj nerád prezrádzal.