Najnovšie príspevky

BLOG

ČLÁNKY

  • Luci Č.

Nevyriešené záhady sveta - Obrovské podzemné mestá tureckej Kappadokie

Aktualizováno: 17. 7. 2018



Jednými z najpozoruhodnejších objavov v histórií patria nepochybne obrovské podzemné mestá, ktoré neprestávajú uchvacovať archeológov, výskumníkov, ale aj bežných ľudí z celého sveta. Tajuplné podzemné obydlia možno nájsť na rôznych častiach zeme a mnohé z nich sú spojené množstvom neobjasnených otázok -  kto ich vytvoril a aký je účel, pre ktorý boli vyhĺbené  desiatky metov pod zemský povrch? Ich vznik sa datuje stovky rokov pred naším letopočtom  a niektoré z nich boli podľa odhadov domovom pre viac ako 60 000 ľudí.


V súčasnosti si vie len málokto predstaviť život pod zemou, no podľa významných archeologických zistení v minulosti vznikali obydlia aj v hlbokých v tmavých  miestach, kam neprenikalo takmer žiadne denné svetlo alebo slnečné lúče. Čo však doviedlo ľudí tej doby k takému rozhodnutiu zostáva vo väčšine prípadov stále iba domnienkou.  Tak ako aj pri iných neobjasnených záhadách sú i tieto podivné stavby spájané s kontroverznými teóriami a dohadmi.


Stovky podzemných chodieb a obrovské miestnosti, ktoré sú vzájomne prepojené, sa vyznačujú dokonalou prepracovanosťou, čo nasvedčuje, že ich stavitelia museli byť na mimoriadne pokrokovej úrovni a to aj napriek obdobiu, v ktorom žili. Mnohé z doposiaľ objavených podzemných miest sú vybavené dômyselným zavlažovacím a ventilačným systémom. Prečo sa však záhadné podzemné mestá vôbec stavali? Aký bol dôvod, pre ktorý sa ich obyvatelia rozhodli žiť v hlbinách zeme odlúčení od denného svetla? Ukrývali sa? Jestvovalo kedysi niečo, čo ich vyhnalo práve hlboko pod zem? Aj to sú niektoré z najväčších nejasností, ktoré zostávajú naďalej nezodpovedané.



Turecká Kappadokia


V tureckom regióne Kappadokia sa nachádza okolo 150 podzemných miest. Táto  oblasť sa vyznačuje netypickým charakterom krajiny – hory sú tvorené kamennými komínmi sopečného pôvodu, preto sa niet čomu čudovať, že pôsobia výjav ako z iného sveta. V niektorých z viac ako sto podzemných obydlí mohlo nájsť útočisko aj 60 000 ľudí. Boli dokonale vybavené  a prispôsobené svojim obyvateľom. Nachádzali sa tu komory, sklady, cisterny na vodu, dokonca aj stajne a chlievy pre domáce zvieratá. Prístup vzduchu bol zaisťovaný dokonale vytvoreným vetracím systémom.


K najväčším a najpôsobivejším objavom v tejto oblasti patrí podzemné mesto Derinkuyu, ktoré sa pod zemou ukrývalo viac ako dvetisíc rokov. Veľkolepé priestory s masívnymi piliermi, dlhé tuneli spojujúce jednotlivé miestnosti a vetrací systém, ktorý zabezpečoval vzduch pre desaťtisíce ľudí – to až do súčasnosti vzbudzuje obrovský úžas. Úchvatné podzemné mesto bolo objavené náhodne, v lete roku 1963 roľníkom z mestečka Derinkuyu počas rekonštrukcie svojho domu.


„ Keď sme prebúrali stenu, všimol som si za ňou ďalšiu miestnosť a chodbu, “ popisuje svoj objav  Ömer Demir. Následne sa rozhodol pokračovať v kopaní a tajuplný nález preskúmať. Chodba sa však tiahla ďalej,  preto sa rozhodol obrátiť na odborníkov. Archeológovia sa okamžite ujali výskumu a začali s vykopávkami.

Kolosálny objav obrovského podzemného mesta znamenal pre svet obrovskú senzáciu.

Po rozsiahlom archeologickom výkope bol odhalený podzemný komplex s veľkosťou 10,4 km2 , ktorý siaha do neuveriteľnej hĺbky 60 metrov.


Objavené boli aj rôzne miestnosti pre bežné denné činnosti, vrátane chrámov, hrobiek a obytných miestností. Zároveň sa tu nachádzajú aj spomínané priestory určené pre zvieratá. Veľkou záhadou pre odborníkov zostáva viac ako 15 000 vzduchových šácht, zavlažovací systém a kapacita mesta, v ktorom podľa odhadov sídlilo vyše 20 000 ľudí. Iné zdroje tvrdia, že ich mohlo byť až 50 000.


Vznik majstrovsky vybudovaného mesta sa datuje na 7. až 8. storočie pred našim letopočtom, i keď niektorí bádatelia sa domnievajú, že existuje viac ako 5000 rokov. Vyznačuje sa pozoruhodne premysleným zabezpečovacím systémom, pozostáva z obrovských kamenných dverí, ktoré dokázali perfektne ochrániť mesto pred akýmkoľvek zásahom zvonku. K čomu ale podzemné mesto slúžilo sa dodnes s istotou preukázať nepodarilo. Vedci sa prikláňajú k myšlienke, že sa mohlo jednať o dočasný úkryt pred nejakým nebezpečenstvom ako o trvalé bydlisko.


Rovnako nepochopiteľnou záhadou zostáva aj otázka, kto toto úchvatné podzemné obydlie vytvoril. Odborníci na stenách niektorých  miestností objavili kresťanské symboly a vo vnútri komplexu sa našli i krstiteľnice.  A hoci je zrejmé, že tu kresťania prebývali, to nevyhnutne nedokazuje, že staviteľmi sú práve oni. Odborníci nedokúžu vysvetliť, akým spôsobom bolo podzemné mesto Derinkuyu, rovnako aj ostatné podzemné mestá, vybudované. Stavby si vyžadovali potrebné technické znalosti  a zručnosti, ktoré sa na tú dobu zdajú až priveľmi pokrokové a moderné.


Derinkuyu  tvorí celkovo osem poschodí a najhlbšia šachta siaha do ohromnej hĺbky 85 metrov, nie je však najväčšie podzemné mesto v tejto oblasti. V podzemnom meste Özkonaku mohlo podľa jeho veľkosti žiť až 60 000 ľudí a niektoré sídla majú až trinásť podlaží.  Z neobjasnených dôvodov do týchto hlbokých častí často vedie veľmi úzke a nízke schodisko a nie je možné, aby sa tu mohli dvaja ľudia obísť. Mestá sú medzi sebou prepojené rozsiahlymi tunelmi. Medzi mestami Derinkuyu a Kaymakli vedie tunel dlhý desať kilometrov. 



Veľkou neznámou tiež zostáva, ako bolo v podzemných mestách zabezpečované osvetlenie. Nenachádza sa tu ani jediná stopa po sadziach z fakieľ či olejových lámp.


Turecké podzemné mestá  sú vyhĺbené v sopečnom tufe - usadenej hornine vulkanického pôvodu, zloženej z jemnozrnných sopečných vyvrhlín, hlavne sopečného popola, prachu a prípadne pemzy, ktoré sa ukladali vo vrstvách v rozličnej vzdialenosti od sopiek na súši aj vodnom prostredí. Tuf sa pomerne jednoducho opracováva, ale jeho vyťaženie je veľmi náročné. Pre vytvorenie priestorov desiatky metrov pod zemou boli stavitelia nútení odpad vzniknutý kopaním odstraňovať. Či  stavitelia museli stále opakovane stúpať k zemskému povrchu s nákladom horniny je veľkou záhadou a zároveň rovnako neuveriteľnou predstavou. Kam sa vyťažený materiál podel je tiež nepochopiteľné. Tamojší stavitelia museli oplývať nesmiernou fyzickou silou alebo používali nejakú inú techniku, ktorá nám stále nie je známa.  No je jasné, že na vytvorenie tak pôsobivých a premyslených stavieb museli byť veľmi skúsení a inteligentní  vo výpočtoch, ktoré si na vytvorenie tohto gigantického komplexu vyžadovali maximálnu presnosť, čo dokazuje i samotný zložitý klimatický systém. Aj napriek tomu sa jeho údajným staviteľom pripisuje iba znalosť jednoduchých matematických vedomostí.


Vzhľadom k tomu, že účel, pre ktorý podzemné mestá vznikali je stále neznámy, dá sa ťažko určiť aj to, ako boli vybudované. Bádatelia z celého sveta sa nevedia zhodnúť na tom, kto bol ich tvorcom, ani presne potvrdiť, kedy vznikli. Najčastejšie sa spájajú s tvrdením, že slúžili ako úkryt pred nepriateľom. Kto sa ale pred kým ukrýval?


Vie sa, že na prelome nášho letopočtu tu našli svoje útočisko prví kresťania, prenasledovaní najskôr  Rimanmi a potom Arabmi. Mesto však podľa všetkého našli už vybudované, čo nasvedčuje, že komplexy vznikli už skôr. Prvé dohady o vzniku tohto miesta vedú k Chetitom a obdobiu 15. storočia pred Kristom. Pôvodne ovládali takmer celú Malú Áziu, no na druhej strane často čelili nájazdom rôznych armád vrátane Egypťanov. V perzskej literatúre sa zase uvádza príbeh, v ktorom perzský kráľ Yima postavil mesto pod zemou, kde dokázal ukryť všetkých obyvateľov aj ich zvieratá. Na základe toho sa vynárali domnienky, že by za stavbu mesta mohli práve Peržania.


Veľký zmysel nedáva ani domnienka, že boli vytvorené ako úkryt.  Bolo by veľmi komplikované zamaskovať stopy ľudskej činnosti, v ohrození nepriateľa by boli aj obrobené polia. V podzemí by boli obyvatelia vo veľkej nevýhode, nepriateľ by im ľahko odrezal cestu na povrch a zostali by v pasci.

Okolo tureckej Kappadokie a tamojších tajuplných podzemných miest sa vznáša veľa otáznikov a záhad, ktoré nedovolia zaspať archeológom a výskumníkom z celého sveta. Budú niekedy tieto tajomstvá odhalené?  






Foto: Google

Autor: Lucia Čaprnková

322 zobrazení0 komentářů

Nejnovější příspěvky

Zobrazit vše